top of page

Veľkonočné sviatky

Veľká noc - všetko o Veľkonočných sviatkoch od histórie až po súčastnosť

Na úvod by som rád čitateľovi v pár vetách zhrnul, vtedajší spôsob ponímania sveta obyčajným človekom. Kde a kedy dostali Veľkonočné sviatky svoje prvotné základy, akési kontúry súčasných Veľkonočných sviatkov. Treba brať do úvahy, že v čase zrodu týchto sviatkov bol obyčajný človek silne spojený s prírodou. 

Veľkonočný týždeň či Veľkonočné sviatky pozná takmer každý jeden z nás ... Ale poznáte aj iné názvy tohto obdobia? A čo tak konkrétne dni? Viete ako trávia tieto dni iné národy? Čo sa spájalo s týmto obdobím a prečo sa Veľká noc označuje aj ako pohyblivý sviatok?

Veľkonočný týždeň či Veľkonočné sviatky, Veľký týždeň či pašiový týždeň. Aj pod týmito názvami môžeme spoznať sviatočné dni, ktoré sa slávia nielen u nás, ale dostávajú veľkej pozornosti a úcty v mnohých iných krajinách sveta. Tieto sviatky sú hlavne ponímané ako zoskupenie určitých dní, počas ktorých dochádza ku magicko-ochranným a očistným praktikám alebo rituálom.  Kvetnatá nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. To sú najhlavnejšie dni, ktoré tvoria kostru celého toho sviatočného obdobia.

Popolcová streda
Oficiálne začína 40. deň pred Veľkou nocou. Z tohto výpočtu sú vyňaté nedele, takže v praxi Popolcová streda pripadá až na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Popolcová streda slúži ako pripomienka konečnosti života a vyznačuje sa teda pokáním. V katolíckej cirkvi je začiatkom prísneho pôstu.  

Kvetnatá nedeľa 
Ešte starší názov pre ňu bol Nedeľa paliem. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, nakoľko verili, že im to prinesie zdravie a vezme so sebou všetky choroby.  Pripisovali jej teda magickú až zázračnú moc.

Zelený štvrtok
Domácnosti by mali byť upratané, má vládnuť pokoj medzi ľuďmi. Aspoň jedno jedlo by malo byť zelenej farby. Väčšinou to boli jednoduché pokrmy zo žihľavy alebo neskôr i zo špenátu. Takže ak sa udržal pokoj a mier v jednom dni, naše bohatstvo v peňaženkách sa znásobilo. Bol to aj deň po zime, kedy začali gazdovia vyvádzať dobytok na pašu.

Veľký piatok
V tomto dni sa venujeme hlavne oddychu, pokoju a duchovnému rozvoju vlastnej osobnosti. Vyznačoval sa pôstom a veľkou striedmosťou. V tento pradávny deň sa navštevovali hroby zosnulých a zanechávali sa im rôzne dary a potraviny. Obyvateľstvo opäť využíva silu vody na zmytie nečistoty.

Biela sobota
Dochádza k upratovaniu príbytkov, gazdiné pripravujú sviatočné pokrmy na celé sviatky, sú to veľa krát symbolické jedlá. Muži majú vhodný čas na siatie, sadanie a práce vonku. V každom dome varia dievčatá vajíčka, následne ich zdobia. Aký kraj, taký mrav, teda technika a farba zdobenia kraslíc závisela od oblasti. Jedenie vajec malo chrániť pred vplyvmi zlých duchov a energií. Mládenci zase pletú korbáče z prútov bielej vŕby, ktorá rastie pri vodných tokoch. Ak bolo všetko pripravené a nachystané, rodina sa obliekla do sviatočného odevu, aby tak oslávili prítomnosť posvätenia ohňa, z ktorého sa zapaľuje hlavná veľkonočná svieca. 

Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je hlavne prvou nedeľou po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou. U kresťanov sa tento deň označuje ako Boží hod, svätí sa jedlo, z ktorého sa všetci majú dosýta najesť. Poobede sa začali mládenci, ale i dievky chystať na šibačku a oblievačku.

Veľkonočný pondelok
Je dňom, bez ktorého si ani nevieme predstaviť tieto sviatky. Mladí chlapci chodia po dedine so šibákom či korbáčom šibať mladé dievčatá a oblievať ich studenou vodou, aby boli krásne a zdravé počas celého roka a odplašili tak od seba všetko staré a zlé. Práve vodou sa od tohto všetkého očistili. Dievčatá mládencov pohostia, nakoľko každý mládenec išiel navštíviť dievku, ktorá sa mu páčila a mal o ňu záujem. Týmto posledným dňoch sa síce sviatky neuzavreli, ale dochádza k ukončeniu veľkonočného týždňa.

Ak by sme zhrnuli tieto dni do kratšieho opisu, tak vychádzajú hlavne z tradičného vidieckeho života nášho obyvateľstva. Ako sme vyššie spomenuli, sviatky sa spájajú s tradíciami, zvyklosťami, pranostikami, riekanky, vinšami, modlitbami, ale aj svätením dní, návštevou kostolov a iných úkonov.

bottom of page