top of page
Vynikajucé recepty si vyskušajte a inšpirujte sa
Variť piecť je moja vášeň.
Zelenina aj o zelenine
8 dôvodov, prečo konzumovať viac zeleniny
Hovorí sa o tom všade. Mali by sme jesť viac zeleniny. Vo všeobecnosti sa s tým nedá nesúhlasiť. Väčšinou to však končí práve týmto odporúčaním. Nespomínajú sa konkrétnejšie dôvody. Uveďme si preto prehľadnou formou, v čom všetkom nám dokáže zvýšený príjem zeleniny pomôcť.
1. Udržanie nižšieho percenta telesného tuku
Všetci vieme, že zelenina je zdraviu prospešná. Menej ľudí si však uvedomuje priamu prepojenosť medzi jej pravidelnou konzumáciou a udržaním dobrej skladby tela.
Zelenina obsahuje málo kalórii – jedna šálka v priemere okolo 50kcal (zelená listová zelenina ešte výraznejšie menej).
Pre porovnanie, šálka orechov alebo semien môže mať približne 750kcal a šálka ryže alebo cestovín cca 200kcal.
Navyše, telo častokrát spotrebuje viacej energie na spracovanie a trávenie zeleniny než sama obsahuje. A pretože sa vyznačuje aj vyšším obsahom vlákniny a nestráviteľných sacharidov, zasýti na dlhší čas. To všetko prispieva k redukcii telesného tuku.
2. Vyššie energetické hladiny
Zelenina je preplnená množstvom mikroživín, antioxidantov a účinných látok rastlinného typu. Práve to prispieva k tomu, že napriek malému počtu kalórii z dlhodobého hľadiska zvyšuje energetické hladiny organizmu.
Sú to nutrične husté potravinové zdroje, ktoré zabezpečujú prísun látok nevyhnutných pre optimálne funkcie tela. Pravidelná konzumácia zvyšuje zdravie buniek, podporuje premenu energie z jedla na ATP (primárny zdroje energie pre bunky) a bojuje proti škodlivým účinkom voľných radikálov (poškodzujú bunky a urýchľujú starnutie).
3. Silnejšie a zdravšie kosti
V tomto smere mnohým ako prvé napadne mlieko a mliečne produkty. Určité druhy zeleniny však na tom nie sú o nič horšie, práve naopak.
Nejde len o samotný vápnik, ale aj o iné minerály a dôležité látky, o rovnováhu mikroživín a taktiež o alkalizujúci efekt (odkyslenie organizmu).
Tak napríklad z pohľadu zdravia kosti patria medzi podstatné živiny aj vitamín K, draslík, horčík, vitamín D. Pre zdravie kostí sa najviac odporúča zelená listová zelenina alebo paradajky, no samozrejme aj mnohé iné druhy môžu byť vhodné.
4. Protizápalový efekt
Viaceré prírodné a nutrične bohaté potraviny v sebe obsahujú aj množstvo antioxidantov rôzneho druhu. Pravidelný príjem zeleniny je kľúčom k obmedzeniu oxidatívneho stresu, ktorého prejavy sa inak môžu stupňovať a spôsobovať aj nárast zápalových procesov.
Pýtate sa, odkiaľ vlastne tento oxidatívny stres pochádza? Intenzívne fyzické aktivity, nedostatok spánku a preťaženie organizmu, konzumácia spracovaných jedál, ale napríklad aj zvýšená konzumácia proteínov.
Aj preto je potrebné pridať do svojho jedálnička dostatok zeleniny, ovocia a naturálnych zdrojov s vyšším antioxidašným pôsobením.
5. Dobré trávenie
Zelenina zlepšuje zdravie čriev a veľkou mierou prispieva nielen k obmedzeniu tráviacich ťažkostí, ale aj k celkovo efektívnejšiemu využívaniu prijatých živín.
Dôvodov je viacero: vyšší obsah vody, dostatočné množstvá vlákniny, obsah prebiotík a tiež to, že konzumácia zeleniny podporuje lepšie prežúvanie jedál.
6. Prirodzená detoxikácia organizmu
Hlavným krokom k efektívnemu a hlavne pravidelnému očisťovaniu je celkovo zdravá strava a práve kontinuálny príjem zeleniny. Nedajte sa zlákať rýchlymi a „extra účinnými“ detoxikačnými kúrami, ktoré sľubujú zázraky a sú postavené na biznise.
K detoxikácii by sa nemalo pristupovať ako k jednorázovej náprave. Zelenina dokáže stimulovať aj viaceré funkcie vnútorných orgánov a tak ešte viac prispievať k odstraňovaniu metabolitov a odpadových produktov. Na prečistenie organizmu sa ukazuje ako najúčinnejšia koreňová zelenina.
7. Podpora stabilizácie krvného cukru
Už samotný fakt, že zelenina obsahuje veľa vlákniny a málo cukru, naznačuje to, že patrí medzi vhodné pokrmy na ustálenie hladín krvného cukru. Štiepenie vlákniny si vyžaduje viac času a to zabezpečuje pomalšie a stabilnejšie uvoľňovanie cukru do krvi.
Navyše, prítomné antioxidanty disponujú vlastnosťou redukovať účinok rafinovaných sacharidov na krvný cukor a inzulínovú odpoveď.
Takže ak si už dáte napríklad nejaký chlieb alebo cestoviny, pridajte k tomu aj zeleninu.
8. Zníženie stresového pôsobenia
Je napríklad dokázané, že horčík a vitamín C patria medzi hlavné mikroživiny, ktoré sú v období zvýšeného stresu viac spotrebovávané.
Horčík má za úlohu upokojovať nervový systém, čím podporuje relaxáciu a zlepšuje spánok.
Vitamín C zvyšuje imunitu a pomáha telu metabolizovať stresový hormón kortizol. Dôležité sú aj iné látky, ktoré si zabezpečíme pestrou konzumáciou zeleniny a ktoré pomáhajú vytvárať akýsi štít pred stresovým pôsobením.
Či už chcete schudnúť, byť zdravý, prípadne podávať lepšie pracovné výkony, nadmerne zvýšený stres je vždy problémom. . Zdroj:Internet
Zelenina – bohatý zdroj zdravia
Zelenina, je podobne ako ovocie, jedna z hlavných a najdôležitejších zdrojov živín v ľudskej potrave. Zelenina musí tvoriť súčasť každodenného jedálnička. Nemám na mysli hranolky z fritézy
Pod pojmom konzumácie zeleniny si máte predstaviť: každé ráno na raňajky jednu paradajku či inú zeleninu, k obedu ako doplnok jedla zeleninový šalátik a ku večery taktiež nejaká chutná zelenina… Ak Vaša strava neobsahuje dennú dávku zeleniny či ovocia, tak sa nad tým zamyslite…
Je podľa Vás správne odoberať telu alebo vôbec nedodať potrebné potraviny pre zdravý vývoj, rast a regeneráciu??? Nedostatok ovocia ale aj zeleniny, v potrave, vedie ku zdravotným problémom a mnohým civilizačným ochoreniam… Poznáme rôzne druhy zeleniny a určite si medzi nimi nájdete také, ktoré Vám budú chutiť a dodajú Vášmu telu potrebné živiny, pohodu a v konečnom dôsledku aj zdravie
Zelenina – zdravie a chudnutie
Zelenina obsahuje veľa vitamínov, stopových prvkov, vlákninu, minerály aj iné výživné látky. Má tiež veľký obsah vody, takže Vám zaplní žalúdok a dodá všetky potrebné živiny. Zelenina pomôže zbaveniu sa nadbytočných kíl, čím viac zeleniny zapojíte do svojho jedálnička, tým viac schudnete. Denná odporučená dávka zeleniny je 5 porcii, to znamená dať si zeleninu ku každému jedlu. Jesť mäso so zeleninovou oblohou, večera zeleninové šaláty, k raňajkám si dať ku celozrnnému pečivu paradajku, či papriku, čo je obľúbené. Je dôležité zeleninu striedať, máme obrovské množstvo druhov, kombinácie sú ľubovoľné, podľa Vašej chuti. Sú aj druhy ktoré majú veľkú kalorickú hodnotu, tým sa radšej pri chudnutí vyhýbajte (zemiaky).
Najdôležitejšie je pri chudnutí a zdravom životnom štýle, aby ste konzumovali zeleninu každý deň. Pravidelnosť sa rovná úspech. Keď každý deň doplňte telu potrebné živiny, potom bude telo zdravo chudnúť. Príprava zeleniny by mala byť zdravá, racionálna, nie vyprážané a jedlá s množstvom zbytočného tuku
Čo obsahuje zelenina
Vodu, bielkoviny, tuk, zložené sacharidy, vláknina, vápnik, železo, fosfor, horčík, meď, zinok, sodík, mangán, selén, enzýmy, vitamíny A, B, C, D, E, K a kyseliny
Ako sa zelenina rozdeľuje – druhy zeleniny
Plodová zelenina (paradajka, paprika, melón, uhorka)
Hlúbová zelenina (brokolica a karfiol)
Listová zelenina (špenát, kapusta a kel)
Cibuľová zelenina (cibuľa, cesnak a pór)
Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, reďkovka a cvikla)
Strukoviny (hrach, šošovica, fazuľa a sója)
Výhody zeleniny – účinky na zdravie
Dopĺňa všetky potrebné živiny
Podporuje imunitný systém
Zlepšuje črevnú mikroflóru (lepšie vyprázdňovanie)
Pomáha pri chudnutí – urýchľuje metabolizmus
Zmierňuje príznaky cukrovky
Prevencia pred onkologickými ochoreniami
Prevencia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami
Nevýhody zeleniny
Vo veľkom množstve, spôsobujú nafukovanie a hnačky
Alergia – niektoré druhy Vaše telo nemusí dobre znášať
Pokiaľ ste doteraz nejedávali skoro žiadnu surovú zeleninu a neviete si predstaviť, že ju začnete jesť ku každému jedlu, tak kľudne začnite aj pomalšie. Dajte si zeleninu aspoň 1 – 2 krát denne, veď aj to je lepšie ako nič. A uvidíte, že časom si zeleninu obľúbite tak, že ju budete jesť omnoho častejšie.
Zelenina
Kel – zelenina pre zdravé tehotenstvo
Kel so žlto zelenými zvlnenými listami dorastajúci do hmotnosti 1-1,5 kg. Pochádza z Apeninského poloostrova a poznali ho už v antickom Ríme. Patrí medzi hlúbovú zeleninu. Podobne ako kapusta je kel rozšírený po celom svete. Je významnou a obľúbenou zeleninou najmä v západných krajinách Európy.
Karfiol – zasýti, ale nepridá na váhe
Ružice sú väčšie, biele o hmotnosti 600 – 700 g, odolné proti fialoveniu ružíc, na ochrana pred žltnutím treba počítať so zalamovaním listov v letnom období. Biele hlávky plné vitamínu C vraj poznali už starovekí Egypťania, jeho pôvod je v Stredomorí.
Mangold – lieči zápaly a posilňuje imunitu
V prvom roku vyrastá ružica listov a podzemnú časť tvorí malý rozkonárený koreň. Listy sú vzpriamené, veľké, podlhovastého tvaru a majú bublinatý povrch. Listové stopky sú zdužinatelé, krehké a šťavnaté. Farba listovej čepele a listovej stopky môže byť svetlozelená, tmavozelená, červená a fialová, v závislosti od odrody. V druhom roku vyrastá 1 až 1,5 m vysoká stonka.
Hlávková kapusta biela, červená, kyslá, vás jednoducho uzdraví
Je to pôvodne dvojročná až trváca bylina s tenkým koreňom. U nás sa pestujú variety, ktoré sa ani nepodobajú na pôvodnú voľne rastúcu rastlinu, z ktorej sa vyšľachtili. Sú to kapusta kučeravá, hlávková, ružičková atď. Jej žlté kvety sú bohatou pastvou pre včely. Plodom sú šešule s guľatými až mierne sploštenými, jemne sieťkovanými semenami.
Paprika – ocenia ju nielen gurmán
Je to nevysoká a rozvetvená rastlina. Na zadnej časti listov sa krásne vynímajú plody – šešule 1-2 cm veľké. Niektoré druhy majú až 50 šešuliek. Šešule sú spočiatku zelené, neskôr sa zafarbujú do červena, oranžova alebo žltá. Paprika bola dôležitou potravinovou zložkou národov Južnej a Strednej Ameriky už dávno predtým, ako sa stala známou v našich krajinách.
Špenát – má skutočne toľko železa, koľko sa o ňom hovorí?
Má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu a preto je náročný na vlahu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy špenát rastie pomaly, vytvára málo listov horšej kvality. Sucho ďalej podporuje predčasné vybiehanie do kvetu. Špenát neznáša kyslé pôdy, preto ich musíme upraviť vápnením.
Cuketa – cukina – málo kalórií, veľa živí
Cuketa je plodina, ktorá je až prekvapivo zdravá, plná živín a ak ste sa jej doteraz vyhýbali mali by ste ju čo najskôr zaradiť do svojho jedálnička. Táto šťavnatá zelenina sa teší rastúcej popularite a nie je to len vďaka jej plodom. Chutnou a vyhľadávanou delikatesou sú aj jej kvety. Z botanického hľadiska ide o ovocie, ale často sa používa ako zelenina.
Brokolica – dajme jej zelenú, veď zabíja rakovinu
Je druh hlúbovej zeleniny so zhrubnutou stonkou zakončenou zelenými alebo modrastými kvetmi v tvare ružice. Je kultivarom kapusty obyčajnej, ktorý sa pokladá za kvalitnejšieho príbuzného karfiolu. Patrí medzi najzdravšie druhy zeleniny, ktoré sú zároveň aj veľmi ľahko stráviteľné.
Kvaka – zdravá pochúťka farmárov
Kvaka je koreňová zelenina blízka vodnici, no je menej pikantná a dorastá do väčších rozmerov. Na jedlo sa používajú listy a koreň. Vysieva sa v marci až apríli. Nemá rada čerstvo pohnojenú pôdu. Býva bielej, zelenkavej, žltej alebo fialovej farby.
Kaleráb vám pomôže schudnúť a dodá aj na kráse
Ide o kultivar kapusty obyčajnej so svetlozelenou alebo modrou mäsitou buľvou veľkosti jablka, ktorý sa vyznačuje aromatickou a jemne sladkastou chuťou. Znakom kalerábu je, že nadzemná časť rastlín tvorí na rozhraní medzi koreňom a hlúbom zdužnatené osové hľuzy tzv. buľvy. Jestvuje mnoho druhov a odrôd.
Cvikla – silný liek proti rakovine
Cvikla je koreňová zelenina s tmavočervenou buľvou guľovitého alebo valcovitého tvaru. Ide o 2 ročnú rastlinu, ktorej v 2.roku vyrastá bohato rozvetvená kvetná stonka. Jej pôvod je v Stredomorí a v dnešnej dobe sa najviac pestuje vo východnej Európe a USA. Dnes existuje celý rad kultúrnych odrôd, ktoré sa líšia odtieňom aj tvarom.
Kukurica – toto ste o nej nevedeli
Kukurica je jednoročná tráva dorastajúca do výšky 1 až 3 metrov. Z plného stebla vyrastajú striedavo dlhé a štíhle listy v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8-12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom.
Tekvica, oranžová lahôdka, ale aj liek na prostatu
Vedeli ste, že najatraktívnejšou a najpestrejšou zeleninou záhrad 19.storočia bola práve tekvica? Vďaka tomu, že sa tekvice ľahko krížia, poznáme dnes cez 800 druhov a odrôd všakovakých chutí, farieb (žltá, oranžová, zelená) i tvarov.
Ačokča – vylieči i zapálené ucho
Tvarom sa podobá na uhorku resp. zelenú papriku, ktorá je na konci výrazne zašpicatená. Dorastá do dĺžky 10cm. Domestikovaná bola v Andách a rozšírila sa časom z Kolumbie do Bolívie. V súčasnosti sa pestuje v mnohých častiach strednej Ameriky a tiež v niektorých častiach trópov východnej pologule.
Artičoka – vďaka cynarínu dá do poriadku pečeň i žlčník
Trváca bylina s mohutným, rozkonáreným koreňom. Byľ je holá, dorastá do výšky 1,0 – 2,0 m. Prízemné listy rastú v ružici, môžu byť 0,8 m dlhé a 0,4 m široké. Byľové listy sú striedavé, široko vajcovité, perovito zárezové, na líci lysé, na rube sivo plstnaté. Úkrojky listov sú vajcovité, bez ostňov. Dolné listy sú krátkostopkaté, horné sediace.
Baklažán – fialová pochúťka bez kalórií
Stonka býva zelenej, zelenofialovej až fialovej farby. Kvitne na fialovo a je samoopelivou rastlinou, z ktorej konzumujeme len plody. Farba, veľkosť a tvar závisia nielen od pestovanej odrody, ale aj klimatických pomerov. Jeho domovom nie je Európa, ale juhovýchodná Ázia, hlavne Barma a India, kde sa pestuje od nepamäti. V Európe, vzhľadom na jeho tropický pôvod a náročnosť na teplo, sa mu darí hlavne na juhu.
Batáta – sladký zemiak s vysokou hladinou betakaroténu
Je to viacročná rastlina, ktorej hľuzy sa podobajú zemiaku, čím si vyslúžila vo svete pomenovanie „sladký zemiak“. Koreňová hľuza je zásobným orgánom, ktorý nemá žiadne „očká“. Je dokonca jedlá. Jej listy majú pestrú paletu farieb – od svetložltej cez zelenú, oranžovú až po tmavú takmer čiernu. Práve preto sú vhodné do kombinácií s letničkami a môžu sa pestovať i ako izbové rastliny.
Bôb – významný zdroj bielkovín
Je jednoročnou rastlinou. Má vzpriamenú, asi 60 cm vysokú byľ s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité, oválne a celistvookrajové. Struky pri dozrievaní černejú. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených polohách. Tvar semien býva variabilný od okrúhleho po pretiahnutý. Aj farba má škály od bielej cez zelenú, žltú, hnedú, purpurovú až po čiernu.
Cesnak – liek, ktorý nemá konkurenciu, aj keď páchne
V zemi má cibuľu vytvorenú z cibuliek — strúčikov zabalených do belavých šupiek. Z cibule vyrastá oblá stonka. Dosahuje výšku až vyše pol metra. Na konci stonky je okolík špinavobielych kvetov. Okolíky majú okrem kvetov aj pa-cibuľky, ktorými sa rastlina rozmnožuje.
Cibuľa – proti hlienom, infekciám, na imunitu, i dýchacie cesty
Cibuľa kuchynská má 0,3 m vysokú rúrkovitú stonku a jednoduché sivozelené listy. Skrutcový okolík je mnohokvetý a obalený blanitým tulcom. Voľné belavé okvetie má široko kopijovité okvetné lístky. Cibuľa má kužeľovito vretenovitý alebo sféroidný tvar.
Cícer – nenafúkne, ale prelieči
Rastlina cíceru baranieho dorastá do výšky 60-70 cm, po odkvitnutí z kvetov narastú nafúknuté struky s dvomi až tromi semenami pripomínajúcimi baraniu hlavu. Existujú dva druhy cíceru. Kabul má svetlé, väčšie semená a jemnú šupku, a pestuje sa najmä na juhu Európy a v severnej Afrike. Desi má tmavšie, menšie semená a hrubšiu šupku, najčastejšie ho pestujú v Indii a Etiópii.
Čakanka – nie je to len kvet, ale i šalátová zelenina!
Čakanka je 30 až 150 cm vysoká bylina kvitnúce modrým kvetom. Plodom sú nažky vajcovitého tvaru pripomínajúce pekinskej kapusty. Pravdepodobne pochádza z Egypta. V oblasti Stredozemného mora rastie aj teraz divo. V Taliansku a Grécku skoro na jar zbierajú mladé listy divo rastúcej čakanky a používajú ich ako zeleninu bohatú na vitamíny.
Čierny koreň – hadomor španielsky, zabudnutá koreňová zelenina
Je to trvalka, dorastajúca do výšky až jeden meter so žltými kvetmi a elipsovitými listami. Plody sú centimetrové nažky, koreň dorastajúci až do 30 – 40 cm dĺžky. Bylina rastie na trávnatých svahoch a svetlých lesoch v suchých aj vlhkých pôdach až do podhorských nadmorských výšok.
Čínska kapusta si vás získa ľahkou stráviteľnosťou
Netvorí hlávky, má tmavozelené stopkaté listy, u niektorých odrôd sú stopky široké, biele. Listy voľne odstávajú od vegetačného vrcholu. Konzumujú sa predovšetkým dužinaté stopky, čepele listov, ktoré vytvárajú voľnú riedku hlávku a mladé kvetné výhonky. Vzhľadom sa čiastočne podobá mangoldu.
Fazuľa – struky plné bielkovín
Je to jednoročná bylina, ktorej kríčkovité formy dosahujú výšku až 50cm a popínavé až niekoľko metrov. Listy sú perovito zložené, trojpočetné s vajcovitými celistvookrajovými končistými lístkami. Kvety sa vyvíjajú v málokvetých strapcoch, sú päťpočetné a obojpohlavné. Biela, červená, ružová, žltkastá alebo bielo-červená koruna kvetov sa skladá z člnka, dvoch krídel a striešky. Fazuľa je zväčša samoopelivá, zriedka cudzoopelivá.
Fľaškovec – lagenária – indická uhorka, všetky fakty nájdete tu
Jeho tvar nie je stály, je obvykle valcovitý a dorastá do rôznych veľkostí. Vzhľadom pripomína hrušku, kyjak alebo fľašu. Na začiatku je mäkký, neskôr zdrevnateje, stvrdne a jeho dužina vyschne. Semená majú šípkovitý tvar pripomínajúci nočných motýľov.
Hlávkový šalát – chutná zelenina na tanieri
Hlávkový šalát sa vyznačuje pevnou uzatvorenou hlávkou s mäkkou jemnou štruktúrou listov, čo mu stále zabezpečuje veľkú obľúbenosť u konzumentov. Hlávky môžu dosahovať hmotnosť až 500 g, v závislosti od typu a odrody. Šalát hlávkový má typy na rýchlenie, poľné jarné, letné a zimné pestovanie. Dnes ani botanici presne nevedia, kde na zemeguli sa zrodil prapôvodca dnešného hlávkového šalátu.
Hrach – zelená perla pre silné svaly i pevné nervy
Hrach je jednoročná, popínavá rastlina, so zbiehavými a prerastenými listami. Plodmi sú struky, obsahujúce dužinaté semená nazývanými hrášok. Kvitne od mája do októbra. Pôvod hrachu treba hľadať v Číne. Odtiaľ sa rozšíril do Indie, na Blízky východ a do Európy. Už v roku 8200 pred n.l. sa pestoval na Cypre.
Chren a jeho liečivé účinky
Je to bylina s veľkými listami, rastajúca do výšky 1 m, s drobnými bielymi kvetmi. Jej koreň používame ako koreninu. Sú známe dva druhy: jeden so sladkastou chuťou, s bielou a hladkou šupkou a druhý s modrastou drsnou šupkou, ktorý má veľmi pálivú chuť.
Kôpor a jeho liečivé zdravotné účinky
Jednoročná bylina s popolovosivo ryhovanou, rozkonárenou stonkou zakončenou okolíkom žltkastých kvetov. Čiarkovité, viackrát perovito zložené listy vyrastajú striedavo zo stonky. Plody sú dvojnažky, okolíky sa odrezávajú postupne, ako dozrievajú a dosušia sa (nažky potom samé vypadajú). Celá rastlina aromaticky vonia.
Mrkva – všetko o jej liečivých účinkoch
Mrkva obyčajná je dvojročná kultúrna rastlina, väčšinou má červený koreň, viackrát perovito zložený, silne strihanými listami a príjemnou vôňou. V druhom roku rastlina vyháňa hranatú, rozkonárenú stonku, ktorá je striedavo obrastená strihanými listami a ukončená zloženým okolíkom bielych kvetov.
Mungo – doprajte si zdravý detox
Mungo sú malé olivovo-zelené 5mm dlhé fazule, ktorých chuť je veľmi podobná zelenému hrášku. Pochádza z Indie. Je obľúbené na celom ďalekom Východe. Hlavnými producentmi tejto zaujímavej plodiny sú: Čína, Thajsko a Austrália.
Okrúhlica – liek na vaše trávenie
Buľvy okrúhlice majú rôzne tvary. Môžu byť guľovité, guľovito sploštené, hruškovité i vretenovitého tvaru ako repa. Farba buliev môže byť biela, žltá alebo sivočierna. Dužina je biela alebo žlto-oranžová. Kultivar Albína má biele guľaté buľvy, ktoré sú odolné proti drevnateniu, a je vhodný pre všetky spôsoby pestovania. Má veľké stopkové a mierne ochlpené listy.
Paradajka – účinná pri infekciách a rakovine
Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku.
Paštrnák a jeho liečivé vlastnosti
Je to asi 0,3—1,0 m vysoká rastlina. Má zbrázdenú ostro hranatú stopku. Listy sú vajcovité, nepárno perovito zložené. Kvety sú biele alebo červenkasté, niekedy žltkasté až zelenkasté. Kvitne v júli a v auguste. Plody sú holé a úzko krídlaté dvojnažky. Konzumnou časťou paštrnáku je koreň najčastejšie vretenovitého tvaru, podobný petržlenu. Šupku má žltkastú, dužina je biela.
Patizón – letná pochúťka, vďaka ktorej schudnete
Je to druh tekvice diskovitého tvaru, na okrajoch charakteristicky zvlnený. Od ostatných druhov tekvíc sa odlišuje kríčkovitým vzrastom a tvarom plodov. Patizón bol pravdepodobne vyšľachtený v Severnej Amerike, no pestoval sa i v Mexiku.
Pažítka – naštartujte s ňou vaše trávenie
Trváca cibuľovitá rastlina vysoká 15-50 cm. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú trsovité z malých cibuliek. Má svetlofialový guľovitý kvet, kvitnúci v máji až auguste. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. Pochádza najpravdepodobnejšie z Talianska, ale už v stredoveku bola známa v Ázii i v Amerike.
Petržlen – pozor naňho v tehotenstve
Petržlen záhradný je dvojročná rastlina dosahujúca v prvom roku 30 cm a v druhom až 1 meter. Má silný, mrkve podobný koreň a šťavnaté stonky zakončené jednoduchými kučeravými listami. Drobné žltozelené kvety sa objavujú v lete druhého roku. Petržlenu sa darí najlepšie v úrodnej, vlhkej a dobre priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnečné stanovište, alebo polotieň.
Pór – proti chudokrvnosti a mikroorganizmom
Narastá do výšky 0,40—0,90 m. Má zelené až zelenomodré listy, belavé až ružové kvety, ktoré vytvárajú okolík a predlženú cibuľu. Pór je liečivá zelenina pochádzajúca z Prednej Ázie. Jej liečivé účinky sa využívali už v staroveku. Gréci a Rimania ju okrem iného považovali za výborný protijed pri otrave alkoholom.
Rebarbora – jedzte stonku a nie listy, povieme vám prečo..
Rebarboru pestujeme pre dužinaté listové stopky, ktoré dorastajú do 50 až 70 cm dĺžky. Veľké, lopúchom podobné listy, sú mierne zvlnené. Korene siahajú hlboko do pôdy a pod povrchom sa vytvára koreňová hľuza, ktorá u starších rastlín zdrevnatie. Na koreňoch sa vytvárajú veľké púčiky, z ktorých nad zemou vyrastá ružica listov. Dužinaté stopky môžeme zaradiť skôr medzi ovocie ako do zeleniny.
Reďkovka
Je jednoročná typická jarná zelenina. Konzumuje sa krehká a šťavnatá buľvička, ktorá je najčastejšie guľatá alebo podlhovastá, či dlhá ako mrkva. Najobľúbenejšie sú skoré jarné guľaté reďkovky červenej farby. Táto zelenina rastie po celom miernom pásme. Zmienky o nej pochádzajú aj zo starovekého Egypta. Otroci pracujúci na pyramídach vraj reďkovku dostávali ako odmenu.
Rukola – liečivá bomba na tanieri
Má charakteristickú štipľavú chuť a rastie v ružici vykrajovaných listov podobných púpavovým listom. Podľa ostrosti a množstva vykrojení sa rozlišuje až 27 druhov tejto šalátovej rastlinky. Rukola pochádza z Európy (z Grécka, Francúzska a Talianska) a západnej Ázie.
Sója – výborný zdroj bielkovín
Sója patrí medzi dvojročné teplomilné rastliny. Je to krík dorastajúci do výšky 50-90 cm, má trojpočetné chlpaté listy a v období kvitnutia drobné fialové kvietky. Semenami sú bôby okrúhleho alebo oválneho tvaru. Ich farba je zväčša svetlohnedá, no niektoré odrody mávajú bôby zelené, čierne alebo mozaikovo sfarbené.
Šošovica – drobné zrnká, ktoré vám prečistia črevá
Šošovica jedlá je jednoročná rastlina so vzpriamenou, na báze značne rozvetvenou stonkou, ktorá je mierne poliehavá, 0,20-0,60m vysoká, na priereze štvorhranná, ryhovaná. Má párnoperovité šesťjarmové listy, ktoré sa skladajú z pozdĺžne vajcovitých až čiarkovitých lístkov s kopijovitými prílistkami. Súkvetie- strapec – je vytvorené z dvoch alebo aj štyroch kvetov.
Špargľa – afrodiziakum s liečivými účinkami
Trváca rastlina dorastajúca do výšky až 150 cm, s rozkonárenými stonkami, úzkymi listovitými útvarmi. Kvitne v lete, plody sú okrúhle červené bobule. Rastie na nížinách, pahorkatinách, stráňach, lúkach, aj úbočiach, húštinách. Podľa niektorých prameňov pochádza špargľa z oblastí okolo Stredozemného mora, podľa iných zo strednej Ázie a južného Ruska. Tak či onak, ľudia si špargľu z mnohých dôvodov obľúbili už pred viac ako piatimi tisícmi rokov.
Topinambur – superpotravina so všestranným účinkom
Topinambur je rastlina dorastajúca do výšky 1-5 m patriaca do čeľade astrovitých. Jej nadzemná časť sa podobá slnečnici, na mohutnej rozkonárenej stonke rozkvitajú na jeseň žlté kvety. Podzemná časť obsahuje hľuzy, ktoré sú podobné zemiakom, no chuťovo sú odlišné a skôr chuťou pripomína mladý kaleráb s príchuťou slnečnicových jadierok.
Uhorka – omladí vašu pleť a pomôže schudnúť
Sú známe dva druhy uhoriek – uhorka dlhá a štíhla s hladkou šupkou, ktorú nazývame – šalátová. Tieto druhy bývajú silnejšie, s bradavičnatou šupkou, ktoré nikdy nenechávame dorásť. Naopak tie najvyhľadávanejšie sú drobnejšie plody (veľkosti 7 – 9 cm), ktoré nakladáme. Tento druh poznáme ako nakladačky.
Zázvor – osvedčený liek proti chrípke a nachladnutiu
Je to trváca bylina, ktorá sa pestuje pre dužinaté, hľuzovité hrubé odnože, ktoré bývajú až 10cm dlhé. Jeho chuť je ostrá, mierne sladká so stopami citrónovej vône. Pochádza z tropickej Ázie a svoje miesto si našiel nielen v medicíne, ale i v kuchyni. Je obľúbenou ingredienciou nielen v kuchyni východu, ale používajú ho aj krajiny západnej Európy. Práve sem ho priviezli Španieli a už v 9. storočí sa stal takou dôležitou súčasťou jedál, že ním plnili koreničky a používali ho v rovnakej miere ako čierne korenie.
Zeler – prelieči váš tráviaci systém
Pri raste vytvára spočiatku kolový koreň, ktorý sa postupne mení na buľvu. Buľva môže mať v závislosti od odrody rôzny tvar a veľkosť. Niektoré dorastajú do hmotnosti nad kilogram a dosahujú v priemere až 20 cm. Dužina buľvy je biela až smotanovo sfarbená. Na priečnom priereze má byť kompaktná bez dutín a hrdzavých škvŕn. Povrch buľvy je hnedastý a hrboľatý.
Zemiak
Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, zarastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami.
Žerucha – vďaka obsahu chrómu vás rýchlo zasýti
Na záhone dorastá do výšky až 50 cm. Kvitne bielo až ružovo, plodom je malá šiška a vytvára drobné semeno. Žerucha siata je jednoročná rastlina pôvodom zo severnej Afriky a západnej Ázie, odtiaľ sa presunula cez Egypt do Grécka.
bottom of page