top of page
Vynikajucé recepty si vyskušajte a inšpirujte sa
Variť piecť je moja vášeň.
KORENIE
Toto prirovnanie som použila na úvod z jedného veľmi pragmatického dôvodu: porovnať dôležitosť lásky v živote človeka s dôležitosťou korenín v potrave. Veď nech by sme mali jedlo pripravené podľa všetkých fyziologických, medicínskych, racionálnych a neviem akých zásad, mohlo by byť akokoľvek plnohodnotné vo svojom zložení, málo by pre nás znamenalo, ak by nemalo svoje aromatické a chuťové vlastnosti. Širokú škálu chutí a pestrosti jedál nám poskytujú práve koreniny. A nielen to. Tým, že koreniny obsahujú tiež ďalšie zložky, napríklad enzýmy, vitamíny, éterické oleje, glykozidy, alkaloidy, minerálne látky, rôzne kyseliny a horčiny a mnoho iných ešte nepreskúmaných látok, pôsobia na náš organizmus oživujúco, regulujú trávenie, pôsobia ako katalyzátory a v nemalej miere pôsobia ako liek. O ich dôležitosti svedčí aj to, že ľudia od praveku až do dnešných čias, od Ameriky až po Ďaleký východ, poznali a používali koreniny. Už naši predkovia poznali rôzne bylinky, ktoré pridávali k jedlám. Mnohé druhy korenia sa k nám dostali pričinením moreplavcov a doniesli k nám exotický nádych cudzích krajín. Tešili sa veľkej obľube a boli veľmi vzácne. Cesta za korením, samozrejme aj snaha obchodníkov zvýšiť svoje zisky, bola pravdepodobne jednou z hlavných príčin Kolumbovej cesty na západ. Krištof Kolumbus síce nedoplával do Indie, ale objavil pre Európanov Ameriku. To sa ale nikdy nedozvedel. Do smrti ho však mrzelo, že nepriviezol spoza mora korenie. Obchod s korením sa postupne stával veľmi dôležitým a výnosným. Našťastie doba, keď sa niektoré druhy orientálneho korenia doslova vyvažovali zlatom a mohli si ich dovoliť len šľachtici a bohatí mešťania, patrí dávno minulosti. Dnes je situácia skôr opačná. Nielenže sú rôzne koreniny dostupné každému, ale súčasný potravinársky priemysel dokáže nahradiť rôzne koreniny syntetickými dochucovadlami. Najlepšie jedlá svetových kuchýň však naďalej vďačia za svoju chválu predovšetkým dokonalej znalosti všetkých kúziel a tajomstiev zachádzania s korením a bylinkami. Vydajme sa preto na exkurziu za najznámejšími koreninami do ich pôvodnej vlasti.
Zdroj : Internet
História korenín
Svet korenia
V minulosti mali šafran, vanilka, muškátový orech a iné exotické koreniny hodnotu zlata. Kvôli koreniu sa zakladali mestá, vládcovia bohatli a viedli boje, aby mali prístup k obchodným trasám s korením. Mnoho ľudí riskovalo svoj život, keď sa odhalilo nelegálne obchodovanie s korením. O koreninových rastlinách sa rozprávalo mnoho príbehov a povier o láske a ich liečivých účinkoch.
V dnešnej dobe exotické zrná, semená a struky dodávajú našim kulinárskym zručnostiam niečo určité. Riskujeme len našu hlavu, keď sa dobre mienený zámer pokazí pridaním príliš veľkého množstva dobrého korenia. Každý, kto chce svoj pokrm vylepšiť zvláštnou príchuťou korenia, musí mať aj dobrý inštinkt. A musí si uživať experintovanie s produktami Kotányi.
Kedysi dávno
Obchod s korením hral významnú úlohu po celé stáročia. Išlo o moc a bohatstvo. Mnoho vzácneho korenia pochádzala z Indie, Číny a Indonézie. V stredoveku bol obchod s korením ovládaný hlavne osmanskými vládcami, ktorí na ňom bohatli. Námorníkov unavovalo platiť vysoké ceny za čierne korenia, škorice alebo zázvor. Preto hľadali vlastnú cestu ako sa dostať do Indie, a tým prekaziť osmanský monopol.
Tisíce rokov histórie korenia
Koreniny sa používali už počas neolitického obdobia: rasca sa našla v jazerných obydliach. Starí Egypťania používali cibuľu, cesnak, borievky a rascu pred 4 000 až 5 000 rokmi, a to nielen ako zložku potravín, ale aj ako lieky a kozmetické výrobky. Tieto koreniny sa objavujú aj v záznamoch z Mezopotámii. V Číne pred 3 000 až 4 000 rokmi používali badián, šafran a zázvor.
Filozofi a lekári v starovekom Grécku a Ríme už pred 2 500 rokmi poznali mnohé bylinky a koreniny, ktoré sa dodnes používajú. V tých časoch sa používali najmä ako liečivé rastliny. Alexander Veľký priviezol zo svojich výprav v Perzii a Indii čierne korenie a škoricu. Importované korenie bolo považované Grékmi ako znamenie prosperity. Pred asi 2 000 rokmi Rimania využili gréckej vedomosti o korení a začali ho pestovať sami. Julius Caesar sa tiež pokúsil pri svojich vojenských výpravách prelomiť monopol Arabov, ktorí svoje koreniny predávali za veľmi vysoké ceny.
V 8. a 9. storočí n.l. priniesli benediktínski mníchovia koreniny a bylinky cez Alpy do západnej a strednej Európy. V 12. storočí mala predstavená kláštora Hildegarda von Bingen veľký vplyv na pestovanie aromatických a liečivých rastlín, pretože spojila tradičné vedomosti Grékov a Rimanov s ľudovou medicínou, a tým ich priblížila viacerým ľudom.
V 13. storočí bol benátsky kupec Marco Polo prvým Európanom, ktorý na svojich cestách narazil na muškátový oriešok a klinčeky a objavil na pobreží Malabar čierne korenie, zázvor a škoricu. V tejto dobe boli koreniny vzácne ako zlato. Koncom 15. storočia Krištof Kolumbus neuspel v hľadaní známeho indického korenia v Amerike (ktorú považoval za Indiu). Avšak, jeho lodný lekár Diego Chanca priniesol do Európy čili papričky. Kým Krištof Kolumbus objavoval Ameriku, v roku 1498 sa do Kalkaty doplavil portugalský prieskumník Vasco da Gama, a tým prekazil obchodný monopol Osmanskej ríše. Keď sa námorna cesta do Indie stala známou, skončil i benátsky monopol.
Na začiatku 16. storočia Hernán Cortés priniesol kakaové bôby z Ameriky, kde taktiež objavil vanilkové struky, ktoré sa v Mexiku používali na dochutenie kakaa. V tejto dobe Portugalčania zničili plantáže s koreninami s cieľom udržania vysokých cien. Koncom 16. storočia španielsku a holandskú dominanciu v obchode s koreninami začali narúšať Portugalčania. Francisco Hernandez de Toledo cestoval do Mexika v mene kráľa Filipa II. Našiel špeciálne korenie, nazývané "piper tabasco", ktoré pomenoval po mexickej provincii Tabasco. A takto sa dostalo nové korenie do Európy.
Na začiatku 17. storočia sa Holanďanom podarilo odstaviť Portugalčanov od svetového obchodu. Boli prísni a neľútostní strážcovia svojho monopolu. V Cejlóne prijali zákon o kontrolovanom pestovaní škorice a muškátových stromov. Každému, kto tento zákon nedodržiaval, hrozil trest smrti. Avšak v krátkej dobe Briti upevnili svoju vládu v Indii, a tým vznikol nový monopol na obchod s korením. Pierre Poivre, francúzsky guvernér Maurícia, odniesol muškátové stromy z Moluccas (Indonézske súostrovie), aby prelomil monopol. Počas tejto doby sa Francúzom podarilo rozšíriť pestovanie klinčekov na iných ostrovoch. Odvtedy svetová produkcia vzrástla. So stále sa zjednodušujúcim transportom ceny klesli, taktiež i význam korenín.
Láska je korením života.
bottom of page