top of page
Tento web byl vytvořen v editoru webových stránek od . Vytvořte si svůj vlastní ještě dnes.Začít
.com
Tradície Vianoc a vianočných symbolov u nás a vo svete
Prechod od pohanských zvykov ku kresťanským
Vianoce sa v kresťanskom svete začali oslavovať v 4. storočí. Tento sviatok pripadol na deň zimného slnovratu. Pôvodné pohanské zvyky cirkev zmenila na kresťanský sviatok. Boli to vlastne oslavy zrodu nového života, keď sa zimná príroda začína pripravovať na jarný rozkvet. Preto sa vo vianočných želaniach často spomína bohatá úroda, plné stoly a stodoly. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom dala cirkev oslavám Vianoc iný zmysel. Je to radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal boh vo svojom synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Z tejto skutočnosti sa vyvinul pekný zvyk vzájomného obdarovávania sa.
Súčasnosť
K súčasným Vianociam patrí niekoľko neodmysliteľných vianočných symbolov. Jedným je aj vianočný stromček. Prvá písomná zmienka o zdobenom vianočnom stromčeku pochádza z Alsaska z roku 1507. V roku 1915 sa stromček objavuje v Poľsku, v roku 1817 v Rakúsku, v roku 1819 v terajšom Maďarsku, v roku l828 v Anglicku, v roku 1833 v terajšom Taliansku a v roku 1837 vo Francúzsku. Tradícia vianočného stromčeka sa však viaže až k oslavám zimného slnovratu v Ríme, teda nevyplýva z biblie ani z kresťanstva.
Na území Slovenska
- sa stromčeky objavujú koncom 18. storočia. Na východnom Slovensku sa objavuje až medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Nie je známe, prečo sa používal ihličnatý stromček. Tento sa vešal buď v strede, alebo v rohu miestnosti, vrcholcom k zemi. V ľudových obradoch však zeleň znamenala zrod nového života. U nás, v ľudovom prostredí, sa vianočné stromčeky zdobili ovocím, zväzkami strukovín, alebo koláčikmi. Dnes je zvykom umocňovať vianočnú náladu vo veľkých mestách veľkými osvetlenými stromčekmi na námestiach
Zvyky
Stromček nebol prvou rastlinou, ktorou si ľudia v čase zimnej rovnodennosti zdobili príbytky. Už dávno v histórii bolo zvlášť obľúbené imelo biele, ktorému pre jeho odolnosť a stále zelenú farbu starí Kelti pripisovali čarovnú moc. U germánskych kmeňov bolo symbolom priateľstva. V Anglicku dodnes vešajú imelo na dvere, lebo Angličania veria, že imelo dokáže zmieriť aj najväčších nepriateľov.
Medzi novodobé zvyky patrí výroba vianočných jasličiek, ktorých pôvod spadá do ll. storočia, keď v kostoloch a kláštoroch boli vystavované obrazy s motívom narodenia Krista. V roku 1223 František z Assisi postavil prvé naozajstné jasličky s voskovým dieťaťom v životnej veľkosti. Ich súčasťou boli aj živý vôl a somár. Odvtedy sa rozšírili do celého kresťanského sveta jednoduché divadelné predstavenia narodenia Krista. Do dnešnej doby si ľudoví tvorcovia vyrábajú drevené jasličky doma.
Jedným z najznámejších symbolov dnešných Vianoc je aj vianočná pieseň Tichá noc. Text piesne zložil v roku 1816 duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau Joseph Mohr. Dňa 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista z Oberndorfu Franz Xaver Gruber .Ešte v ten deň sa hrala na polnočnej omši. Mala obrovský úspech, postupne bola preložená do ďalších jazykov a dodnes je už neodmysliteľnou súčasťou Vianoc na celom svete.
Do dnešného dňa tiež prežíva zvyk posielať priateľom alebo známym pri príležitosti vianočných sviatkov vianočné pozdravy. Tento milý a pekný zvyk má pôvod v talianskej Perugii. Nicolo Monte Mellini v roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a rozoslal svojim blízkym. Po určitej dobe sa tento zvyk uchytil a vianočné pozdravy sa začali vyrábať hromadne. Dnešné Vianoce si bez pozdravov nevieme predstaviť a výroba a predaj pohľadníc tvorí jedno veľké priemyselné alebo umelecké odvetvie.
Tradičný je aj výber štedrovečerných jedál. U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Pod obrus sa dávali peniaze alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Počas Štedrého dňa sa však držal prísny pôst.
Výber jedál bol samozrejme ovplyvnený charakterom krajiny. Ako univerzálne jedlá sa u Slovanov podávali kapustnica s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľa, opekance alebo sušené slivky. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. K vianočným zvykom patrilo, že aj dobytok v tomto období dostal lepšie kŕmenie. V islamskom svete je tradičným štedro-večerným jedlom jahňacina., v Anglicku a krajinách, kde sa zachoval anglický vplyv nesmie na štedrovečernom stole chýbať morka. Zaujímavosťou je, že aj v niektorých afrických krajinách zdobia stromčeky. Podľa ich tradícií sú to však palmy. Vo Vietname chodí Mikuláš na Štedrý deň, v Južnej Amerike alebo Egypte v tento deň chodia ľudia do kostola v nových odevoch.
Z pohľadu Európana je netradičné vianočné počasie v Austrálii, kde v tejto dobe nie sú výnimkou ani teploty nad 30°C. Santa Claus tak na plážach rozdáva darčeky zo záchranných lodí, alebo priamo zo surfu. V Mexiku k večeri pozývajú aj osamelých ľudí a bezdomovcov. Deti dostávajú darčeky až 6. januára, na sviatok Troch kráľov. Kresťania v Japonsku tvoria len 1% z počtu obyvateľov, aj tu však pretrváva zvyk zdobiť domy a obchody a obyvatelia japonských ostrovov si navzájom vymieňajú darčeky.
Je jedno, či v tomto období ľudia oslavovali zimný slnovrat, koniec starého roka, alebo narodenie kresťanského spasiteľa. V minulosti i dnes sú vianočné sviatky považované za oslavu priateľstva, pokoja a mieru ľudí dobrej vôle. Nuž teda šťastné a veselé..
Advent
Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Druhý príchod Krista sa teda deje v našich srdciach najmä prijímaním svätého prijímania.
Advent nám pripomína, že Kristus prišiel, ale aj že príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním toho príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.
Prvou adventnou nedeľou
sa pre kresťanov začína obdobie adventu, prípravy na slávenie narodenie Ježiša. Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci treba zapáliť v nedeľu 28. novembra. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ.
Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok.
Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Chrámové rúcho v advente je fialové.
Prvá adventná nedeľa je súčasne v katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka. V katolíckej cirkvi je prvá adventná nedeľa už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.
 |  |  |
|---|---|---|
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
Adventná predvianočná príprava
sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahŕňalo šesť nedieľ a malo pôstno – kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 pápež Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pôstne pravidlá pre adventné obdobie.
Obsah adventnej doby
výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super ...“ („Roste nebesia z výsosti ...“).VÝZNAM ADVENTU
Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod.
HISTÓRIA ADVENTNÉHO VENCA
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).
Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok.
Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.
Vianoce
A zase je čas, keď sa doma stretávame pri sviatočne prestretom stole, naladení sviatočne aj v srdciach a mysli, vnímaví k zázračným čarom Vianoc. S radosťou im podliehame i v čase internetu a mobilov a dávne zvyky nám nepripadajú ani trošku smiešne.
Na väčšine Slovenska tradične na Štedrý večer mávame kapustovú polievku s hríbmi, zemiakový šalát a vyprážaný kapor. Na Západnom Slovensku mávajú namiesto kapustnice hubovú polievku. V posledných rokoch sa viac preferuje mrazená ryba pred kaprom.
Na stole nesmie chýbať chlieb, oblátky, med, jablká a cesnak ako symboly zdravia. Niektoré rodiny dávajú pod obrus šupiny z kapra, aby mali po celý rok veľa peňazí. Pri štedrovečernom stole sa spievajú koledy ako napríklad Tichá noc, ktorá vznikla v roku 1918 v Rakúsku. Pripravujú sa rôzne koláče, ktoré by sa nemali jesť cez deň, aby sme večer videli "zlaté prasiatko".
Vianoce v Maroku:
Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí Vianoce oslavujú.Vianoce v Benine:
Benin leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky. Konzumujú sa talianske jedlá a nápoje.
Vianoce na Cypre:
Oslavujú sa až 25. decembra. Ráno idú všetci do kostola, potom spoločne obedujú Podľa anglickej tradície pripravujú pečenú morku a typický grécky šalát. Z domu do domu chodia skupiny mladých ľudí, spievajú koledy a nosia drevenú loďku, ktorá symbolizuje dominantné postavenie starovekých Grékov na mori.
Vianoce v Kolumbii:
Oslavujú ich veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody.
K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovili svojho ducha.
Čaro Vianoc
Čas rýchlo uteká, sťaby rýchle nohy mal. Ani sa nenazdáme a už tu sú najkrajšie sviatky roka - Vianoce.
Vianoce? Čo sú to vlastne Vianoce? Vianoce sú aj pre mňa najkrajším sviatkom v roku.Sú to sviatky pokoja a lásky.Každý človek prežíva tento sviatok ináč. Naozajstný pokoj Vianoc pre mňa začína zdobením stromčeka, keď polia,lúky a strechy domov sú pokryté ligotavou snehovou perinkou.Za oknami poletujú krásne snehové vločky ,ako keby poletovalo páperie.
Mráz kreslí prekrásne maľby na sklá okien.Tento čas sa podobá tej najkrajšej rozprávke.Mamka s ockom už chystajú dobroty na štedrú večeru.V tento deň sa každý snaží byť dobrý a milý.Každý je plný očákavania z príchodu malého Ježiška.O šiestej hodine sadáme k štedrovečernému stolu.Všade vôkol nás už rozvoniava vôňa jedál a kapustnice.Plamienok vianočnej sviečky,vôňa medu,oblátok a cesnaku vytvára neopakovatelné chvíle.Ožívajú staré tradície.Za oblokmi sa už jagajú svetielka na vianočných stromčekoch.
Zabalené darčeky netrpezlivo čupia pod vianočným stromčekom ako hríbiky a čakajú na rozbalenie.Každému sa plnia túžobne očakávane priania.Vianočná hudba sa zakráda do našich sŕdc a vytvára sviatočnú atmosféru.Všetci si v kútiku duše prajeme aby tieto sviatky trvali večne..
bottom of page