Po stopách cisárov, nádherných zámkoch a historických záhradách. Alebo objavovať ušľachtilú históriu ušľachitlých rytierov. Objavovať zámky, hrady a ruiny ako na "bežiacom páse".
Cisársky poľovnícky zámok Eckartsau
Zámok s nádherným parkom je doslova vložený lužného lesa, bol poľovníckym zámkom cisára, život jeho obyvateľov bol veľmi napínavý a bol súčasťou vtedajšej dunajskej monarchie. V rokoch 1918/19 bol posledným sídlom cisára Karla a jeho manželky Zita v Rakúsku. Popri cisárskych izbách a umení, tu vďaka špciálnym prehliadkam zažijete atmosféru panovanie následníka trónu Franza Ferdinanda.
Objavte novú, interaktívnu výstavu Wild°Wechsel, povie "na prechádzke luhmi" všeličo o tejto krajine až do obdobia 19. storočia.
Mestský hrad je jednou z najvýznamnejších stavieb ranej gotiky v Dolnom Rakúsku. Stavba pozostáva z východného a západného krídla, ktoré sú vzájomne prepojené.
História
Neskoro románska stavba pôdorysného tvaru písmena L bola postavená v období po roku 1235. Tvoria s hlavnou budovou Gozzoburgu ústredný objekt s hlavným vstupom s tromi oblúkovými oknami. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1258. Z roku 1267 je zaznamenané vysvätení novo postavenej kaplnka svätej Kataríny. V roku 1320 bol hrad v držbe Habsburgovcov.
Po prevzatí tohto domu mestským sudcom Gozza v neskorých štyridsiatych rokoch 13. storočia, bola hlavná budova postavená v troch etapách v pôsobivý palácový komplex. V 15. storočí bol hrad častokrát zastavený. V roku 1477 počas obliehania mesta vojskami uhorského kráľa Mateja Korvína bol hrad poškodený. V rokoch 1484 až 1487 bol potom opravený.
V 19. storočí bola zbúraná hradná veža. V období 1958 až 1964 sa uskutočňovala rozsiahla renovácie stavby. Generálny obnova a rozsiahla revitalizácia hradu bola dokončená až v lete 2007. Od 21. septembra toho istého roku bol palác mešťana Gozza prvýkrát sprístupnený pre verejnosť. Revitalizácia bola zrejme najvydarenejší pri odkrývaní najstarších svetských fresiek v strednej Európe. Od roku 2007 pokračuje výskum a revitalizácie hradného nádvoria a kaplnka svätej Kataríny i malé kaplnky.
Revitalizácia Gozzoburku v roku 2009 bola uvádzaná ako vzorový príklad zachovania kultúrneho dedičstva a odmenená významnú cenou.
Renaissance Schloss Schallaburg
Zámok Schallaburg je zámok v dedine Schallaburg v obci Schollach , v blízkosti údolia Wachau v Dolnom Rakúsku , severne od Álp. [1] Renesančný zámok Schallaburg je vzdialený 5 kilometrov od mesta Melk v regióne Mostviertel. Centrálna časť hradu bola postavená v nemeckej renesancii , ktorá sa začala okolo roku 1540, rodom Losensteinovcov.
História hradu Schallaburg
V roku 1242 sa hrad objavuje v listine, ktorá sa po prvýkrát spomína ako pevnosť Schala. Od 13. do 15. storočia hrad vlastnili páni zo Zelkingu (nem. Von Zelking ). Od roku 1456 do roku 1614 bol zámok Schallaburg majetkom rodiny von Losenstein . V 16. storočí ho Hans Wilhelm von Losenstein zrekonštruoval do renesančného slohu a prestaval kostol Loosdorfdo renesančného luteránskeho kostola. Tam tiež založil luteránske gymnázium pre mládež šľachty i nešľachty („die Hohe Schule“, 1574-1627). V roku 1601 zomrel Hans Wilhelm von Losenstein, v dôsledku čoho si hrad vyžiadal vysoké dlhy. V roku 1614 zámok kúpil svokor Georga Christoph auf Losensteinleithen, George von Stubenberg. V roku 1627 bol kostol a škola zatvorené podľa zákona vydaného rakúskym arcivojvodom cisárom Ferdinandom II. , Ktorý si želal obnoviť katolícku vieru v Dolnom Rakúsku. Od 17. storočia do 20. storočia zámok niekoľkokrát zmenil majiteľa. Súkromným majetkom zostal až do roku 1945. V roku 1945 bol skonfiškovaný Rusmi a potom v roku 1955 prešiel hrad do vlastníctva novej Rakúskej republiky.
Popis
Zámok je kombináciou románskeho obytného hradu a gotickej kaplnky so vzorom v talianskom renesančnom štýle. Esteticky postavený má dobre zdobený dvojpodlažný arkádový dvor s elegantnými konzolovými schodiskami a nádvorím. Ozdoby sú v terakotovej mozaike zobrazujúce mytologické postavy, bohov, masky a ľudí a zvieratá; legendárna mýtická figúrka je tu známa ako Hundefräulein (ženská ľudská postava so psou hlavou).
Pri vstupe do brány hradu sú dva veľké „draky chrliace dym“, každý 30 metrov dlhý a 6 metrov vysoký, čo je obľúbené miesto na zábavu pre deti, ktoré sa kĺžu po ústach. z vrchu. Jeho kultúrne bohaté manýristické záhrady majú ruže, okrasné stromy a kríky a byliny vysadené v záhradách v meste a dva renesančné ovocné sady.
Zrúcanina hradu stojí asi 300 metrov nad pravým brehom Dunaja (od východu na západ) na skalnom ostrohu dlhom asi 150 metrov. Zrúcanina sa nachádza na území mestyse Schönbühel-Aggsbach v Dolnom Rakúsku v okrese Melk.
História
Hrad pravdepodobne postavil Manegold III. von Acchispach (Aggsbach) na začiatku 12. storočia. Roku 1181 sa stali vlastníkmi hradu Kuenringové z Aggsbach-Gansbachu. Po vzbure Kuenringů za Hadmara III. proti vojvodovi Fridrichovi bol v rokoch 1230/1231 obliehaný a dobytý. Pri sporoch o následníctvo sa Kuenringové prikláňali striedavo na obe strany. Tak sa stalo, že sa Leutold I. z Kuenringu zúčastnil povstania proti vojvodovi Albrechtovi I. Habsburskému. Nato bol hrad v rokoch 1295 a 1296 opakovane obliehaný. Naposledy Kuenringové vlastnili hrad v rokoch 1348 až 1355 za Leutolda II. a potom začínal pustnúť.
Vojvoda Albrecht II. v roku 1429 odobral hrad šľachte Maissauerů a dal lénom svojmu komořímu (Georg) Jörg Scheck von Wald. Scheck bol povinný chátrajúcej hrad rekonštruovať na zabezpečenie plavby loďou po Dunaji. Od roku 1438 Schek von Wald mal nárok na mýto od lodí idúcich po prúde. V opačnom smere musel pomáhať pri plavbe loďou záprahu. Neskôr vybudoval na brehu rieky "mýtnicou", ktorá dnes slúži ako Lesovna. Neskôr sa Scheck stal lúpeživým rytierom a vykrádal lode na Dunaji. Preto dostal pre svoju krutosť prezývku "Schreckenwald" (terorista lesa). V roku 1463 hrad obliehal ďalší lúpežný rytier Georg von Stain. Ten Schecke von Wald porazil a prevzal hrad ako zástavu, pretože vojvoda mal na ňom peňažné dlhy. Roku 1476 kúpil hrad Ulrich barón von Graveneck, ktorý v roku 1476 až 1477 panstvo vládol, až bol nakoniec donútený sa hradu vzdať.
Roku 1477 vojvoda Leopold III. Habsburský prevzal hrad sám a obsadil nájomcami a opatrovníkov hradu, aby sa zastavilo rabovania. V roku 1529 bol hrad skupinou tureckých vojsk pri prvom obliehaní Viedne vypálený. Znovu bola vybudovaná strieľňa pre možnosť obrany delostreľby.
V roku 1606 hrad získala Anna, vdova po poslednom nájomcovi hradu, barónka z Polheimu a Parz. Po jej smrti hrad opäť chátral. V roku 1685 odišla na zámok Schönbühel vo vlastníctve grófa Ernsta Rüdiger von Starhemberg. Ludwig Josef Gregor von Starhemberg predal majetky v roku 1819 grófovi Franzovi z Beroldingenu. Vo vlastníctve Beroldingerů zostal do roku 1830, kedy panstvo Schönbühel so zrúcaninou Aggstein predal grófovi Oswaldovi zo Seilern-Aspang.
Za Hadmara III. z Kuenringu bol hrad považovaný za nevymožiteľný. Skutočne nie sú žiadne dôkazy, že by hrad bol útokom dobytý. Pravdepodobne získavali hrad iným spôsobom, ako napr. Vyhladovaním pri obliehaní.
Dnes zrúcaninu hradu Aggstein navštívi ročne 55 000 návštevníkov a je najviac navštevovanou pamiatkou Dolného Rakúska.
História stavebné
hrad Aggstein
Hrad postavený na začiatku 12. storočia, bol za Kuenringů najmenej dvakrát obliehaný a zničený. Z tej doby sú ešte niektoré základy nazývané Bürgel, skalné ostroha na západe a murivo na skale na východnej strane hradu. V roku 1429 bol už označovaný za pustnoucí a Jörg Scheck von Wald znovu hrad obnovil. Potom bol hrad v období 1429 až 1436, vďaka robotujícímu obyvateľstvu, znovu vystavaný a rozšírený. Väčšina zachovaných časti, ako sú zvyšky trojposchodových veží sa schodisku, palác a gotická kaplnka, bolo znovu zrekonštruované. Z tej dobe bola známa slávna ružová záhrada.
Po vypálení Turkami bol hrad znovu prestavaný a zriadená strieľňa pre delostreleckú ochranu hradu. Za Anny barónky z Polheimu a Parz bol hrad po roku 1606 opravený a uprostred hradu postavená kancelárska budova. Po jej smrti už nebol hrad udržiavaný a stal sa nezastaviteľným. Časť kamenných múrov sa rozoberala, niektoré drevené trámy sa použili pre stavbu kláštora Serviti Maria Langegg. Za Beroldingerů sa vykonávali zabezpečovacie práce na údržbu ruiny a za Oswalda zo Seilern boli ukončené.
V rokoch 2003 až 2004 bol realizovaný projekt "Zatraktívnenie zrúcaniny hradu Aggstein" s celkovým nákladom 49 630 € z prostriedkov dolnorakúskej krajinskej vlády a európskych fondov. Bolo doplnené poškodené murivo, zriadená kanalizácia a vodovod, vykonané vnútorné inštalácie v budovách, upravený vstupný priestor a vytvorený rytierska sála.
Povesti o Aggstein
Hadmar a železný reťaz
Hadmar III. z Kuenringů pomocou železného reťaze, ktorý natiahol cez Dunaj, zachytával plavidlá s cestujúcimi plávajúce po prúde toku. Keď tých prípadov bolo už mnoho, vojvoda Fridrich sa rozhodol zaútočiť na hrad. Ten odolal všetkým útokom. Tak teda pripravili lesť. Viedenský obchodník, menom Rüdiger, bol už niekoľkokrát Hadmarem prepadnutý. Poslali preto obchodníka do Regensburgu. Tam vypravili veľkú loď, hore s hodnoverným nákladom a v podpalubí s dobre vyzbrojenými vojakmi. Od Schönbühel bola nahlásená na Aggstein loď s bohatým nákladom. Loď reťazou zadržali. Bohatý náklad vylákal Hadmara až k lodi a keď vstúpil na loď, bol vojakmi zajatý. Loď aj s väzňom odplávala do Viedne k vojvodovi. Hrad bez pána bol čoskoro potom zabraný. Vojvoda ale daroval Hadmarovi život aj slobodu, avšak pod podmienkou, že všetko naloupené
Ruina hradu Aggstein
ZÁMOK NIEDERWEIDEN
Zámok Niederweiden je barokový zámok v Městys Engelhartstetten na Moravskom poli v okrese Gänserndorf v rakúskej spolkovej krajine Dolné Rakúsko.
História
Prvá písomná zmienka o hrade Grafenweiden, ktorý sa ako ruina nachádza v areáli dnešného zámockého parku, pochádza z roku 1337.
Vlastné zámok Niederweiden postavil v rokoch 1693 až 1694 slávny barokový architekt Johann Bernhard Fischer z Erlachu (1656-1723), u ktorého si ho ako lovecký zámoček objednal Ernst Rüdiger Starhemberg.
V roku 1725 získal majetok princ Eugen Savojský (1663-1736). Dnešný vzhľad zámku bol vytvorený za Márie Terézie (1717-1780) v roku 1765 dvorným architektom Nikolausom Pacassim (1716-1790). Maliarsku výzdobu slávnostnej sály vytvoril Jean-Baptiste Pillement (1728-1808).
Po roku 1945 začal zámok chátrať. Zmena prišla až v 70. rokoch, kedy sa začalo s rozsiahlymi opravami. Od roku 1980 je zámok obnovený a využíva sa pre výstavy, slávnosti a svadobné veselice.
správa zámku
V roku 2002 bol zámok privatizovaný a prešiel spoločne so zámkom Hof do správy revitalizačné spoločnosti Zámky Moravského poľa, ktorá je sesterskou firmou spoločnosti, ktorá sa stará o cisársky palác Schönbrunn. Zámok Niederweiden dnes slúži okrem iného ako reštaurácia s barokovou zverinové kuchyňou. Pätnásť panských miestností sa prenajíma pre organizovanie výstav.
Zámok Schloss Hof
V roku 1725 bolo toto miesto prestavané na lovecké a vidiecke sídlo vojvodu princa Eugena Savojského. V roku 1755 získala zámok Mária Terézia a tá ho premenila na najväčší vidiecky komplex zámockých budov v Habsburgskej monarchii. Až dodnes sa tento komplex pýši troma hlavnými časťami, ktoré zo zámku Schloss Hof robia barokové umelecké dielo.
ZÁMOK
Vystúpiac po schodisku sa ocitnete v slávnostných sieňach prvého poschodia. Prehliadka sa začína v severnom krídle, v bývalom obytnom apartmáne princa Eugena, ktorý bol následne prerobený pre cisára Jozefa II. Priestory východného krídla, ktoré poskytujú výhľad na nádhernú záhradu, sa podrobne venujú životu a pôsobeniu vojvodu princa Eugena Savojského, ktorý bol veľkým znalcom umenia. Cez barokovú kaplnku a klasicistickú slávnostnú sálu vedie prehliadka až do izieb Márie Terézie v južnom krídle.
Každá miestnosť ponúka fascinujúce exponáty a názorným spôsobom umožňuje zažiť atmosféru 18. storočia na vlastnej koži.
ZÁHRADY
Na siedmich terasách klesajúcich k rieke Morava sa rozprestiera jedinečná baroková záhrada, ktorá nádherne kvitnúcou ornamentálnou výsadbou, studňami a umeleckými kamennými sochami pozýva k príjemnej prechádzke.
STATOK
Jeden z najväčších barokových statkov v strednej Európe je idylickým javiskom mnohých tematických častí, ako sú bylinkové či weinviertelské záhrady, a domovom početných vzácnych rás domácich zvierat rakúskeho pôvodu. V obľúbenom detskom a rodinnom svete sa počas víkendov a prázdnin všetko točí okolo pečenia, tvorenia a detských kultúrnych programov. Dve dobrodružné a napínavé obhliadky umožnia veľkým i malým hosťom hravým spôsobom zažiť statok z perspektívy stajníka alebo dvornej pomocníčky.
TIP: Zámok Niederweiden – súkromný klenot princa Eugena Savojského
Zámok Niederweiden je ozajstný tajný tip a od zámku Hof je vzdialený len 3 km. Vďaka ľahkosti francúzskeho letohrádku a šarmu elegantnej severotalianskej vily má mimoriadne kúzlo. Zatiaľ čo sa v jeho slávnostnej sále nachádzajú pôvabné čínske nástenné maľby, v priľahlej kuchyni narazíte na barokové pohodlie. Zámok Niederweiden opäť otvorí svoje brány 21.3.2020.
„Cisárovná Sisi – žena a panovníčka“ na zámku Niederweiden & nový highlight: Sisi ako kultová osobnosť filmu a javiska
Skôr než sa putovná výstava vydá na cestu do zahraničia, zastaví sa v zámockom komplexe Schloss Hof. Na loveckom zámku Niederweiden – ktorý je súčasťou zámockého komplexu Schloss Hof – budú v rámci desiatich tematických okruhov predstavené skvosty zo zbierky cisárovnej Alžbety. Táto výnimočná žena je ešte stále obklopená rúškom tajomstva. Výstava prezentuje doposiaľ nevystavované exponáty i najnovšie vedecké poznatky.
„Princ Rudolf – syn cisárovnej Sisi“
Zámok Schloss Hof ponúka pohľad na život korunného princa Rudolfa, jediného syna cisárovnej Alžbety. Dôraz je kladený na jeho súkromie – od významných zážitkov z detstva až po jeho politické názory a záujem o prírodné vedy.
Zrúcanina hradu Dürnstein
Zrúcanina hradu Dürnstein sa preslávila tým, že za jej múrmi bol uväznený anglický kráľ Richard Levie srdce. Hrad bol postavený v rokoch 1140 – 1145. Anglický kráľ Richard Levie srdce roztrhol na spiatočnej ceste krížovej výpravy rakúsku zástavu a odmietol sa podeliť o vojnovú korisť s Leopoldom V. Preto nechal Leopold V. anglického kráľa uväzniť na hrade Dürnstein, ktorý vybudoval Hademar von Kuenring (1192 – 1193). Kráľovský zajatec mohol počas svojho zajatia prijímať na svoje rozveselenie potulných spevákov (trubadúrov), na základe čoho neskôr pravdepodobne vznikla povesť o spevákovi Blondelovi. Jeho verný spevák putoval od hradu k hradu, kým nenašiel svojho kráľa na hrade Dürnstein, kde ho spoznal podľa spevu jednej slohy piesne, ktorú väzeň doplnil. Richard Levie srdce bol prepustený na slobodu po zaplatení výkupného 150000 strieborných mariek. Zrúcanina hradu Dürnstein je voľne prístupná po celý rok. Po výstupe na romantickú zrúcaninu budete odmenení nádherným panoramatickým výhľadom. A všetky vznešené hrady a opátstva regiónu Wachau budú pred vami ležať ako drahokamy na náhrdelníku.
Zrúcanina hradu Senftenberg
Zrekonštruovaný stredoveký komplex s fantastickým výhľadom na región Kremstal. Majestátna zrúcanina hradu Senftenberg sa týči na vysokej skale nad rovnomenným mestom a svojím zjavom dotvára panorámu regiónu Kremstal. Po krátkom výstupe popri gotickom opevnenom kostole alebo príjazde autom z centra mesta si môžete vychutnať jedinečný výhľad smerom dolu na najstaršie domy v meste a vinohradnícke terasy až k údoliu Dunaja. Areál zrúcaniny je voľne prístupný po celý rok. Pôvabné klenby vo vnútri vás lákajú odpočinúť si a zabaviť sa, kryté vonkajšie posedenie zas umožňuje vychutnať si cez deň aj po večeroch príjemne strávené hodiny pri dobrom jedle a nápoj
Zámok Artstetten.
Poprvé je zmíněna v dokumentech z roku 1263 stavba a až v 15. století je zámek v majetku rodu von Aerendorfů. Po několika změnách majitelů získala zámek roku 1824 rakouská císařská rodina.
Farní kostel a rodinná hrobka
Hrobka arcivévody Františka Ferdinanda a Žofie Chotkové
Roku 1909 vydal následník trůnu František Ferdinand příkaz ke zřízení rodinné hrobky pro dvanáct rakví pod prostranstvím před kostelem. Jelikož jeho žena Žofie Chotková, vévodkyně z Hohenbergu, kvůli svému - z pohledu císařských pravidel - nerovnorodému původu, nemohla být pohřbena v kapucínské hrobce, byla zřízena tato hrobka pod zámkem, respektive pod kostelem, kde také skutečně byla Žofie po smrti v Sarajevu, pochována. Již dříve se z lásky k ní i František Ferdinand vzdal pohřbení ve Vídni a podle svého přání byl rovněž pochován v artstettenské hrobce. Na jejich společném náhrobku stojí nápis „Verbunden durch das Band der Ehe, vereint durch das gleiche Geschick“ („Svázáni svazkem manželství, spojeni stejným osudem“).[1] V letech 1955/56 po smrti Arnošta z Hohenbergu byla hrobka pod kostelní věží a jižní terasou zámku rozšířena. Roku 1985 pak byla společně s prostranstvím kostela renovována. Dnes zde vedle obou synů a jejich chotí odpočívají také tři vnoučata arcivévody Františka Ferdinanda a také Alžběta, vévodkyně lucemburská, manželka Franze z Hohenbergu. Stará zámecká hrobka, která se nachází přímo pod kostelem, je dnes místem posledního odpočinku potomků Anity z Hohenbergu a hraběte Romée de La Poeze d'Harambure.V zámku je dnes umístěno Muzeum arcivévody Františka Ferdinanda.
Rozmanitá história vidieckeho zámku Atzenbrugg v obci Tullnerfeld nás zavedie do 12. storočia. Mnoho rokov patril kláštoru Stiftes Klosterneuburg.
Za čias Franza Schuberta tu žil Jozef Derffel, strýko jeho priateľa Franza Schobera ako správca, Schubert a jeho priatelia sa tu stretávali na družných oslavách, ktoré trvali niekoľko dní.
V rokoch 1820-1823 tu Franz Schubert pobudol štyrikrát, priateľov motivoval a zabával hudbou, hrou s loptou, šarádami, tancom a krátkymi výletmi do blízkeho okolia. Od roku 1986 sa v zámku nachádza výstava na tému "Schubert a jeho okruh priateľov“, ktorá má viac ako 250 exponátov. Takmer tridsať rokov sa tu počas leta konajú slávnosti pod názvom Schubertiade.
