top of page
Toto sú najkrajšie mestá - hrady - zámky na svete
Nikdy sa nevzdávaj svojich snov!
Ako sa žilo ženám na stredovekých hradoch a zámkoch
Minimum hygieny i súkromia
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že život na hrade bol pohodlný. Opak je pravdou.
Stredovek si predstavujeme ako "obdobie temna" plné vojenských konfliktov, vrieskajúcich a neoholených mužov, vyzývavých šenkýřek, špinavých ulíc a všadeprítomného zápachu. Život v tejto ére asi nebol jednoduchý, ako na dedine, v meste alebo na vzdialenom hrade. Aj keď bola hygiena v dobách stredoveku oproti dnešku primitívne, neznamená to, že neexistovala. Jej propagátorkami boli predovšetkým ženy.
Hrady boli srdcom stredoveké krajiny, postupne boli neprestavajú na luxusnejšie zámky, ktoré oproti studeným hradným múrom sľubovali kachľové pece a estetickosť interiéru. Tieto budovy boli miestom, ktoré nikdy nespí. Na jednej ploche tu žila ako šľachta, tak rytieri či stráže a slúžiace zaisťujúce sebestačnosť. Život na hrade či na zámku bol naplnený neustálym hlukom. Ešte aby nie, keď na hrade žilo aj 100 ľudí. A všetci celý deň pobehovali, aby splnili svoju prácu a túžby svojich pánov. A všetci si museli niekde odskočiť na záchod, umyť ruky alebo sa kúpať a vyčistiť zuby. Že sa v časoch minulých o hygienu naši predkovia nestarali nie je tak úplne pravda.
Hrady a zámky boli miestom, ktoré nikdy nespí. Na jednej ploche tu žila ako šľachta, tak rytieri či stráže a slúžiace zaisťujúce sebestačnosť.
Cirkev síce v dobách stredoveku očistu tela vodou zakazovala a voda bola často nosičom zákerných chorôb, ale ani ten najotrlejší špinavec nevydrží bez kúpeľa večne. Slúžiaci sa odbiehali opláchnuť do potoka či rieky v podhradí, šľachta spoliehala na kade, ktoré sa raz za čas napustil vodou, do ktorej sa pridali esenciálne oleje alebo byliny a špina sa dokonale vydrhla. Historici tiež zistili, že ženy si umývali vlasy približne každé tri týždne a medzitým boli nútené používať rôzne kefy, slúžiace väčšinou na vyčesávanie vší a všadeprítomných bĺch. Aj napriek tomu, že si nikto kúpeľ cielene neodopieral, nebola tak častá, ako dnes. Hovorí sa, že kráľovná Alžbeta I. sa kúpala raz za mesiac a španielska kráľovná Isabella sa chválila, že sa v živote kúpala len dvakrát. Aj preto bola obľúbená tzv. Vajíčka, ktorá sa nosila okolo krku a plnila vonnými silicami.
O "miestnosti, kam aj kráľ chodí sám" sa hovorilo, že to bol na hrade naozaj jediný priestor, kde mal človek súkromie. Toaleta sa skladala z lavičky s dierou, ktorú propadávaly výlučky do žumpy alebo do priekopy. Keďže bol priekopa zvyčajne tvorený stojatou vodou, predovšetkým v lete si obyvatelia hradu užili svoje. Zápach bol často tak neznesiteľný, že niekedy aj obliehateľov stanovali oveľa ďalej, než by bolo normálne zvykom. Za obdobie vlády Ľudovíta XVI. A Márie Antoinetty už dokonca existoval na zámku vo Versailles odpadový systém trubiek, ktoré však nanešťastie nemali dlhú životnosť. Legendy hovoria o tom, že obsah kanalizácie presakoval do stien izieb a zhromažďoval sa v pivnici zámku. Keď navyše niekoho prepadlo "tlačenie čriev" priamo na chodbe, šľachtic nemal problém přičapnout a potrebu vykonat,
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že život na hrade bol pohodlný. Chladné kamenné múry, malé okná, absencia slnečného žiarenia a tepla. Tak ale vyzerala bežná prax. Pani hradu sa ani nemohla "vyšantiť" v interiérovom dizajne. Vybavenie bolo čisto praktické a zahŕňalo stoly, stoličky, truhly, neskôr aj postele a skrine. Vo fraucimoru sa ale pánovho manželka mohla realizovať predovšetkým v oblasti šitia a vyšívanie. Vzdelané ženy tiež mali priestor si čítať, hrať na hudobný nástroj alebo maľovať. Ak bol hrad menší, pani mala na starosti aj prideľovanie zásob, kontrolu služobníkov i hradnej pokladnici. Zvyšok času mohla tráviť v kostole, hraním hier alebo starostlivosťou o svoj zovňajšok.
Zdroj:internet
bottom of page