Sofisti: Krása podľa sofistov je to, čo je príjemné zraku a sluchu.
Pytagorejci: Krása podľa pytagorejcov je poriadok (TAXIS), miera, proporcia (symetria), zladenosť, harmónia. Krása je vlastnosť závisiaca od štruktúry (zostavenia, harmónie) častí a vlastnosť kvantitatívna, matematická, ktorá sa dá vyjadriť číslom (mierou, proporciou).
Xenofón: Krása podľa Xenofóna je vlastná tomu, čo plní optimálne svoj účel. Užitočné je krásne v tom, k čomu je to užitočné. Iba vonkajší zmyslový prejav nie je dostatočným kritériom krásy, účelnosť sa napĺňa v morálke človeka. Preto je morálny človek krásny.
Platón: Krása podľa Platona obsahuje podstatné, nadčasové a to, čo podlieha premenám v čase, konvenciám a predstavám, pričom toto premenlivé určenie má svoje kritérium v absolútnej idei krásy. Jasnosť idey krásy osvetľuje aj všetku konkrétnu krásu, lúče idey krásy sú súčasťou konkrétne krásneho. Rozličné súčasti krásy sú hierarchicky usporiadané: vrchol tejto pyramídy tvorí idea, ktorá sa delí na tri oblasti: estetickú krásu, etickú krásu a krásu, ktorá prislúcha mysleniu (noetická krása). Platón stotožňuje krásu s dobrom a pravdou, súhra týchto troch vytvára harmóniu. Len to, čo je harmonicky krásne, je samo osebe nemenné a čisté
Albert Veľký: Krása podľa Alberta Veľkého je žiarenie formy (splendor formae).
Tomáš Akvínsky: Krása podľa Tomáša Akvinského je vlastnosť vecí, ktoré sa nám páčia, keď sa na ne dívame: krásne je to, čo sa páči v pohľade (quae visa placent), čiže v zážitku videnia; krásu tvorí hlavne úplnosť čiže dokonalosť (integritas sive perfectio), úmernosť čiže súlad, proporcia, harmónia (proportio sive consonantia) a jas, žiara (claritas).
Hegel, G. W. F.: Krása je jednota idey a zmyslového; zmyslové vyžarovanie idey.
Dostojevskij, F. M.: Krása je prítomná vo všetkom zdravom, t. j. najviac žijúcom, je neodmysliteľnou potrebou ľudského organizmu, vytvára harmóniu, ponúka perspektívu pokoja.
Gréci: Krása je všetko, čo lahodí zraku a sluchu, čo vzbudzuje obdiv, vyvoláva nadšenie, uznanie, záľubu. Krása je dobro.