Hrady, zámky, kaštiele v Maďarsku
Jágerský hrad - Eger
Mesto Eger leží v malebnom údolí na rozhraní pohorí Bükk a Mátra, vzdialenom asi 139 km od Budapešti. Preslávili ho bohaté barokové pamiatky, stredoveký hrad ale aj liečivé termálne pramene a vynikajúce vína, rodiace sda v jeho okolí. Na pahorku nad mestom sa vypína hrad s päťuholníkovým pôdorysom, ktorý má pre celý národ dôležitý historický význam.
S výstavbou strategicky dôležitého hradu sa začalo v druhej polovici 13. storočia, po nájazdoch Tatárov. Na najstrmšej skale severozápadnej strany bola postavená stará veža, zosilnená vežovými bránami. V priebehu nasledujúcich storočí bola obranyschopnosť hradu vylepšená len nepatrnými úpravami. Vzhľadom na husitské hnutie, prebiehajúce v 15. storočí v Čechách a v Hornom Uhorsku, však bol hrad ďalej opevňovaný.
Novú významnú prestavbu hradu vykonal v období 1542-49 hradný kapitán Tamás Varkoch. Od neho pochádza rozdelenie stavby na vnútorný a vonkajší hrad. Nechal vybudovať bránu Setét, spájajúcu obe časti hradu a múry spevnil výplňami. Baštami opevnený hrad ako posledná pevnosť Maďarska dokázal vzdorovať pod velením Istvána Dobóa dvadsaťnásobnej tureckej presile vedenej pašom Alim. Hrdinský odpor obrancov hradu je od tej doby vzorom maďarského vlastenectva. Maďarský spisovateľ Géza Gárdonyi zvečnil tento hrdinský boj vo svojom románe „Jágerské hviezdy” a hrob spisovateľa, nachádzajúci sa na pozemku hradu, sa stal pútnym miestom. Hradné múzeum Istvána Dobóa sa nachádza v priestoroch obnoveného hradu, v reštaurovanom biskupskom paláci zo 14.–15. storočia so zachovalými stredovekými znakmi.
Výstava múzeua je venovaný histórii hradu. V Sále hrdinov sa nachádza náhrobný kameň Istvána Dobóa, menoslov obrancov hradu a rekonštrukcia obliehania. V klimatizovanej galérii na prvom poschodí paláca sú vystavené obrazy talianskych a holandských majstrov zo 16.-17. storočia, ako aj diela maďarských a rakúskych maliarov 18.-19. storočia. Prechádzka v pôvodných podzemných pevnostných systémoch je nevšedným, vzrušujúcim zážitkom. V podzemí sa okrem obranných prostriedkov nachádza aj románske a gotické lapidárium. V osobitej expozícii venovanej žalárnej justícii sú vystavené stredoveké mučiace a popravné nástroje. V hradnej mincovni si návštevník môže vyraziť vlastnú pamätnú mincu. V pivničke Ispotály môže návštevník víno nielen ochutnať, ale si tento vzácny mok aj stočiť do fliaš. Vyskúšať sa tu dá aj lukostreľba. Na hrade sú sprístupnené aj zrúcaniny románskej a neskorogotickej katedrály Jágerského biskupstva, založeného kráľom Štefanom (975 – 1038). Posledný júlový predĺžený víkend (od štvrtka do nedele) sa každoročne usporadúvajú hradné slávnosti, tzv. Hradné radovánky. Ich súčasťou sú rytierske hry, hudobné a tanečné programy, trhové veselice, lukostreľba, trh tradičných remeselníkov a ľudových umelcov. Po prehliadke hradu odporúčame návštevu historickej časti mesta, ktorá Vás očarí množstvom krásnych pamiatok a kultúrnych programov.
Rákócziho hrad - Sárospatak
Majstrovské dielo renesančnej architektúry, Rákócziho hrad v Sárospataku, sa vypína nad riekou Bodrog, vo vzdialenosti 270 km od hlavného mesta, na severe krajiny, v legendárnej vinárskej oblasti Tokaj-hegyalja, na chránenej náhornej plošine pri úpätí pohoria Sátoros.
Péter Perényi, mocný vládca tohto kraja, dal po panské sídlo s vežou opevniť a ozdobiť kamenárskymi dielami obdobia neskorej renesancie roku 1534. Po jeho smrti práce dokončil jeho syn Gábor, výstavbou krídla paláca v roku 1567. Perényi Gábor zomrel bez nasledovníka a v roku 1616 získal hrad György Rákóczi (1593-1648), neskorší knieža Sedmohradska. Sárospatak sa stal na takmer 100 rokov sídlom rodu Rákócziovcov. Práve toto obdobie sa pokladá za éru rozkvetu hradu a celého mesta. Keď sa György Rákoczi v roku 1630 stal kniežaťom Sedmohradska, hrad opevnil a skrášlil podľa svojich predstáv a vkusu. Západné, južné a severné krídlo zámku boli zvýšené o jedno poschodie. V južnom krídle bola umiestnená jedáleň a spálňa jeho manželky Zsuzsanny Lorántffy a uzavretý arkier viedol až k priečeliu.
V roku 1646 bola vybudovaná lodžia s arkádami, ktorá spájala východné krídlo s hlavným traktom, pribudol aj výstup k veži a v roku 1651 upravili uzavretý arkier so stropnými maľbami „sub-rosa”. Po smrti kniežaťa začal hrad v 70-tich rokoch 17. storočia chátrať. O dnešnú podobu zámockého komplexu sa zaslúžil Nemec Bretzenheim. Z tejto doby pochádza romantické eklektické hlavné priečelie, na mieste vysušenej hradnej priekopy bol založený anglický park.
Od roku 1875 sa hrad stal majetkom rodiny Windischgrätz, ktorá nechala na počesť Svätej Alžbety, rodáčky zo Sárospataku, vybudovať v Červenej veži kaplnku.
Dnes sa na hrade nachádza múzeum rodu Rákócziovcov. Výstava v Červenej veži nás oboznámi so životom šľachty v 16.-17. storočí. Rodu Rákócziovcov je venovaná aj osobitná pamätná expozícia. Historicky zaujímavá je zbierka zbraní a renesančné lapidárium. Pozoruhodná je tiež expozícia vinohradníctva a vinárstva oblasti Tokaj-hegyalja a histórie poľnohospodárstva v župe Zemplín (Zemplén).
Vďaka bohatému kultúrnemu životu a početným podujatiam je Sárospatak označovaný ako Atény na brehu Bodrogu. Nemali by ste si nechať ujsť ani návštevu múzea v známom, roku 1531 založenom reformovanom kolégiu, alebo slávnostnú aulu Veľkej knižnice, ktorú navrhol Mihály Pollak. Na sviatok Všetkých svätých sa v kostole Sv. Alžbety konajú renesančné večery v rámci kultúrnych akcií pri príležitosti Zemplínskych dní umenia. Oplatí sa tiež vydať sa na výlet do neďalekých kúpeľov Végárdó, do zámockého múzea v Pácine, alebo do porcelánky v Hollóháza.
Hrad Nádasdyovcov - Sárvár
Hrad Nádasdyovcov bol postavený v období 13.-14. stor. na mieste predchádzajúceho hlineného hradu, pochádzajúceho z prelomu 9.-10. storočia. Počas storočí bol niekoľkokrát prestavaný. V jednej z najkrajších renesančných stavieb krajiny sa zachovali vzácne barokové nástenné maľby.
Hradný komplex týčiaci sa v srdci mesta nie je jej dominantnou stavbou. Najčastejšie je znázorňovaný vežovou bránou a oblúkovým mostom cez hradnú priekopu. Je domovom Múzea Ferenca Nádasdyho a zároveň aj kultúrnym centrom mesta.
Do hradu sa dostaneme cez most vyloženým z červených tehál. Za bránou sa nachádza arkádovitý vnútorný dvor s vchodom do múzea. Po zdolaní niekoľkých schodov sa dostaneme do slávnostnej sály hradu, do auly, ktorá je jednou z najimpozantnejších barokových interiérov v Maďarsku. Na bočných stenách sa zachovali vzácne fresky s výjavmi zo Starého zákona, strop je zdobený maľbami bitiek. V múzeu sú inštalované tematické expozície (história, tlačiarne, história máp, úžitkové umenie). Stále sa rozširujúca Zbierka husárov je mimoriadne vzácna.
Do knižnice Sylvester a kultúrneho strediska sa dostaneme cez uzavretý dvor v tvare nepravideľného päťuholníka. V budove boa zriadená Galéria Arcis, jej dočasné výstavy sú domovom tvorby domácich a zahraničných umelcov.
Hrad Simontornya
Hradnú vežu dal v čase panovania Ladislava Kuna, po roku 1277, postaviť Simon, syn Šalamúna. Po smrti Simona sa stal zámok majetkom niekoľkých šľachtických rodín, ktorí zámok stavebne upravili a posilnili. Po smrti kráľa Mathiasa v zámku bývala aj jeho manželka Beatrix. V roku 1717 stratil svoj vojenský význam, neskôr slúžil aj ako sklad obilia. Po jeho rekonštrukcii slúži od roku 1975 ako hradné múzeum. Môžete tu vidieť stále expozície : Stará veža 1277 Hradná prechádzka Hradný dvor Zbierka nerastov Jazdecká sála Šľachtická galéria Obrazáreň uhorskej šľachty zo 17.-.19.storočia.
Hrad Sümeg
Impozantný hrad Sümeg je najväčšou turistickou atrakciou tejto oblasti, ktorý sem ročne priláka mnoho turistov. Zrúcanina hradu sa týči na vápencovom vrchu vo výške 270 m.n m. Hrad je dlhý 125 metrov , široký 80 metrov, má tvar nepravidelného mnohouhoľníka. Prvé písomné zmienky o ňom o pochádzajú z roku 1318. V 18. storočí bol hrad zničený habsburským vojskom a jeho rekonštrukcia začala až v 60-tych rokoch 20. storočia. Dnes patrí k jedným z najväčších a najlepšie zachovaných hradov v Maďarsku. V bývalých hradných stajniach je dnes Sedlárske múzeum, v areáli hradu nájdeme hradné múzeum s expozíciou zbraní a brnení, mučiareň a panoptikum. Na hrade sa pravidelne konajú hradné slávnosti a ich súčasťou sú stredoveké rytierske súboje a panské slávnostné hostiny. Hradné slávnosti a rytierske súboje môžete vidieť na jar a jeseň vždy v stredu a v sobotu, a v lete /jul-august/ každý deň od 18.00 hod. Medzi každoročné obľúbené podujatia patrí aj vystúpenie umelcov z Petőfiho divadla vo Veszpréme. Z hradu sa naskytá nádherný výhľad na okolitú krajinu, na jazero Balaton a na vápencové pohorie Badacsony známe svojimi vinicami.
Hrad Pipo - Ozora
Historický nadpis
Hrad Pipo - Národná pamiatka - renesančný zámok v obci Ozora patrí k skvostom rano renesančnej architektúry v Maďarsku, ktorá sa dodnes zachovala. Zámok bol od 15. storočia niekoľkokrát prestavaný, ale po nedávno dokončenej rekonštrukcii tu návštevníkov privíta pravá renesančná atmosféra. Zámok nesie meno Pipo, po jeho majiteľovi /pôvodným menom Filippo Scolari 1369 -1426/, ktorý bol legendárnym bojovníkom a celý svoj život zasvätil ochrane kráľa Žigmunda. Kráľ ho za to obdaril svojim do smrti trvajúcim, večným priateľstvom a dôvernými pozíciami: najskôr bol strážcom kráľovskej pokladnice, neskôr ho kráľ vymenoval veliteľom kráľovských soľných komôr. Bol členom jediného rytierskeho rádu založeného v Maďarsku, slávneho šarkanieho rádu kráľa Žigmunda. Velil osemnástim úspešným zásahom proti Turkom, v jeho dvore a v jeho sprievode sa stal slávnym bojovníkom proti Turkom aj János Hunyadi.
V súčasnosti zámok funguje ako múzeum. Návštevníci tu môžu vidieť spálňu Pipovej manželky - Borbály, renesenčnú krbovú sálu a renesančnú jedáleň. Zaujímavosťou výstavy je aj zbrojnica zariadená kópiami zbraní z obdobia panovania kráľa Žigmunda, ako aj zážitkový dom z 15. storočia a renesančná kuchyňa.
Hrad Salgó - Salgótarján
Známa turistická atrakcia - hrad Šalgó sa vypína hneď oproti Šomoške na strmom sopečnom vrchu vo výške 625 metrov. Hrad Šalgó je tretí z trojice hradov /fiľakovský hrad, hrad Šomoška/ strážiacich dôležitú obchodnú cestu smerujúcu severojužným smerom. Ľahko sa k nemu dostanete z dediny Somoskoújfalu i. Územie je vyhlásené za chránenú oblasť Karancs-Medves, ktorá spojite nadväzuje na CHKO Cerová vrchovina.
Hrad bol postavený na bazaltovom kopci v 13. storočí. Dnes sa zachovali len jeho ruiny a zrekonštruovaná veža, odkiaľ sa návštevníkom naskytá jedinečný výhľad na okolie. Do veže sa dostanete drevenými schodami. Hrad dal postaviť Simon z rodu Kačičovcov. Jeho celková výstavba sa dokončila v čase rody Szapolyaiovcov, v 15. storočí. Hrad mal významnú úlohu aj v čase tureckých nájazdov. V 18. a 19. storočí bol majetkom rodu Jankovichovcov. Pri niekdajšej hradnej bráne stojí na bazaltových stĺpoch pamätná tabuľa na počesť slávneho maďarského básnika Sándora Petőfiho ,ktorý hrad navštívil v roku 1845
Hrad je voľne prístupný.
Hrad Šomoška - Somoskő
Obľúbená turistická atrakcia - hrad Šomoška sa nachádza na hranici Slovenska s Maďarskom, neďaleko hraničného prechodu Šiatorská Bukovina – Šalgotarián, 30 km od mesta Lučenec. Zasadený je do zelene Cerovskej vrchoviny, nášho najmladšieho sopečného pohoria. Sopka sa zachovala vo výnimočnej podobe, hrad je postavený na jej vrcholku, priamo na stuhnutom lávovom prúde, ktorý boli odkryté práve pri stavbe hradu. Prúd tvorí ohnutý kamenný vodopád z čadičových stĺpov. Výška čadičového vodopádu je 9 metrov. Stĺpy sú unikátne aj v tom, že sú nádherne ohnuté, ich vek je štyri milióny rokov a túto formu dosiahli pozvoľným chladnutím v útrobách sopky. Hornina, ktorá ich tvorí - bazalt, bola použitá aj na stavbu hradu. Neďaleko je bývalý lom, kde sa kameň ťažil ešte v minulom storočí a sú ním vydláždené mnohé mestá v Čechách a na Slovensku.
Hrad bol postavený koncom XIII. storočia Kačičovcami. Má trojuholníkový pôdorys, ktorý tvorí gotický palác, dve bašty, barbakan a bastión.V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Po rozpade jeho panstiev Šomošku prevzal Tomáš Széchényi. V roku 1461 ju kráľ pridelil Orsághovcom a Loszoncyovcom, ktorým neskôr aj patrila. V roku 1573 sa hrad dostal do rúk Turkov, pod vedením fiľakovského bega Aliho (do roku 1596). Neskôr hrad opevnili a pristavili vysunutý bastión na severovýchode. Po potlačení Rákoczyho povstania začiatkom XVIII. storočia ho cisárske vojská zbúrali. Hrad má zrekonštruované dve veže a pôsobí veľmi príťažlivo, hlavne jeho veža s typickou strechou, ktorá nápadne pripomína klobúk.
Popri hrade vedie náučný geologický chodník , ktorý začína v dolinke Bukovského potoka pri Šimonovej veži. Chodník vedie cez prírodnú rezerváciu väčšinou lesným prostredím doliny Bukovského potoka s viacerými prameňmi, jazierkom a prekrásnymi dvestoročnými bukmi. Dĺžka chodníka je 1,6 km, s prevýšením 106 metrov, je určená aj pre mladých turistov. Turistov cestou informujú náučné tabule o geologickej stavbe okolia a o samotnom hrade Šomoška. Tesne pod hradom sa nachádza čadičové kamenné more.
Z hradu je pekný pohľad na dedinu Somoskó a okolitú Cerovskú vrchovinu, ktorá vznikla tektonickým zdvihom a sopečnou činnosťou s následnou eróziou. Najvyššie časti pohoria tvoria práve bazalty. Z hradu môžete vidieť Belinské skaly a ďalší známy hrad Salgó – už na maďarskom území.
Hrad Hollókő
Keď sa blížite k obci Hollókő, situovanej na severe Maďarska, už z diaľky nad obcou vidíte hrdo sa týčiaci hrad zo 13. storočia, ktorý narúša vidiecky pokoj. Jeho história je rušná a zároveň legendárna, priam ako z rozprávky.
Rovnako z legendy o hrade pochádza aj názov obci. Podľa nej pán susedného hradu Pusztavárhegy, Andrew Kacsics, raz uniesol krásnu dievčinu a uväznil ju v jednej miestnosti hradu, ktorý práve staval. Avšak, nanešťastie opatrovateľkou dievčaťa bola bosorka. Aby vyslobodila dievča, spolčila sa s čertom. Diablovi synovia v podobe havranov každý večer odnášali kamene hradu, až kým pán napustil dievča na slobodu.
Hrad v priebehu storočí zmenil svojich majiteľov niekoľkokrát, Patrili medzi nich Csák Máté, Károly Róbert, Széchenyi Tamás, a husitský vodca, Giskra. O hrad bojovali maďari a turci. Leopold I., ho v roku 1711, dal zničiť. Ruiny boli čiastočne zrekonštruované. Po 30 rokoch reštaurátorských prác možno hrad od roku 1996 znova navštíviť. K hradu sa dostanete príjemnou prechádzkou po úzkej ceste z historickej dedinky Hollókő vedúcou do kopca.
Vonkajšie nádvorie, kde ste sa predtým dostali iba cez padací most, mnohých kedysi mnohých lákal poklad, ktorý podľa legendy Csák Máté a Turci ukryli v skale. Medzi hrubými stenami hradu, v jeho prednej časti, čaká návštevníkov panoptikum prvého hradného pána a jeho rodinu, výstava zbraní z 11-16. storočia a z hradná kaplnka.
Ale najviac vzrušujúci je predsa len panoramatický výhľad, ktorý sa nám naskytne z veže hradu. Na Hrade Hollókő sa od jari do jesene koná celý rad podujatí, hradných hier, koncertov, divadelných predstavení s pôsobivými a nádhernými kulisami.
