top of page
Tento web byl vytvořen v editoru webových stránek od . Vytvořte si svůj vlastní ještě dnes.Začít
.com
Krásná romantická svadba.
Je manželstvo OUT? Prečo sa dnešní mladí ľudia nechcú sobášiť?
Žeby biele šaty, zlaté obrúčky a "žili šťastne, až kým nepomreli" už tak nelákali? Majú naše staré mamy pravdu, keď tvrdia, že sme nad manželstvom zlomili palicu?
Od stredovekých čias, kedy bolo výhradne plánované a určené už v útlom veku "šťastných" novomanželov (často členov rovnakej rodiny), za účelom rozšírenia bohatstva a zachovania rodu, prešlo až do stavu, kedy v druhej polovici dvadsiateho storočia slúžilo ako vstupenka do dospeláckeho života. Dospelosť našich rodičov bola charakterizovaná svadbou, deťmi a vlastným domom. Dnes sa však už nedá byť dospelým rovnakým spôsobom ako pred 20-timi, 30-timi rokmi.
Viacerí psychológovia sa zhodujú, že manželstvo už nie je vstupom do dospelosti, ale skôr vyvrcholením budovania dospeláckeho života. Svadba je skôr za odmenu a nerobíme ju preto, aby mala "babi" srdce na mieste, že jej vnúča nežije "Bohu za chrbtom". Robíme ju, pretože chceme rodine a priateľom oznámiť a spoločne osláviť fakt, že sme si svoj život konečne dali dokopy. Jednoducho, mladí ľudia chcú svadbu vnímať ako možnosť, nie ako požiadavku spoločnosti.
.jpg)
No a dať si život dokopy je dnes pre 20-ročného človeka absolútne nemožná vec. Na začiatok musíme povedať, že čelíme úplne inej ekonomickej realite ako naši rodiča. Tretiu dekádu svojho života prežívame jednou nohou v škole, druhou niekde na brigáde a niekde medzitým sa snažíme nenabrať trilión pôžičiek a zároveň si budovať kariéru stážovaním zadarminko. Je to teda niečo ako veľmi zábavná cesta údolím smrti.
Keď vyjde dnešný človek zo školy, posledné na čo myslí je prsteň. Snaží sa nájsť si dobre platenú prácu v štáte s nie až tak dobre fungujúcou ekonomikou, drahým nájmom a rastúcimi cenami bytov. Priority sa zásadne menia, ak riešite existenčné otázky. Že to ale nie je len o peniazoch, dokazuje druhá, finančne zabezpečenejšia časť generácie Millenials. Na dobré sa vraj musí čakať, tak manželstvo odkladáme na čas, keď budeme uvedomelejší, múdrejší a vybúrenejší.
V sedemdesiatych rokoch sa vek sobášnosti mladých pohyboval okolo dvadsiatky, naša generácia ho posunula o desať, pätnásť rokov neskôr. Za ten čas sa človeku zmenia priority, čo bolo dôležité vo vašich 20-tich, už o desať rokov byť nemusí a týka sa to všetkého od módy, vlasov, práce, až po výber životného partnera.
Jednoducho sa v 35-ke zobudíte a uvedomíte si, že toho Jana až tak nemilujete. Myslíte si ,že táto diabolská myšlienka neprebehla niekedy aj v hlavách našich mám? Určite áno, akurát keď sa vtedy niečo pokazilo, museli to najskôr niekoľkokrát opraviť, aby zistili, či je Jano pokazený až tak, že sa už nedá používať.
Práve toto označujú psychológovia ako hlavný "problém" našej generácie. Sme vraj príliš vyberaví a nároční. Millenials nechcú manželstvo svojich mám, chcú Beyoncé a Jay Z-ho. Syndróm #powercouple (dokonalá dvojica) spôsobil, že neúnavne hľadáme niekoho, kto bude dobrý priateľ, perfektný v posteli, silný rodič, zábavný v kolektíve, atraktívny na pohľad, inteligentný a k tomu si budeme ešte aj finančne rovní.
Ak naši partneri v niečom zlyhajú, obzeráme sa inde, pretože je veľa rýb v mori a je z čoho vyberať. Nuž a ak sa šťastlivo nájdeme, najskôr sa musíme oťukávať v spoločnej domácnosti, spoznávať jeho aj seba, aby nás potom cestou k oltáru nechytil záchvat paniky. Jednoducho vydávať a ženiť sa chceme, ale potrebujeme si byť istý, že tak veľký krok nebude skokom do prázdna.
bottom of page