top of page

História svadobných zvykov a tradícií

arany-karikagyuru.jpg

Napadlo vás niekedy, ako asi vyzerala prvá svadba? A odkiaľ pochádza fráza „niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré“? Dalo by sa povedať, že každá časť svadobného rituálu má hlboké korene v histórii. Kultúrne korene, predkovia a náboženské presvedčenie utvárali manželský zväzok po mnohé tisícročia.
Prvé svadobné rituály
Svadby našich predkov sa veľmi líšili od našich dnešných predstáv. Spájali sa do zväzkov, ktoré pre ne znamenali ochranu a prežitie skôr než plnohodnotný vzťah. Bezpečie pre nich predstavoval kmeň, ku ktorému boli veľmi lojálni. Niektorí historici veria, že prvé sobáše boli vlastne skupinové svadby – manželstvo s kmeňom.
Až omnoho neskôr sa ľudia schádzali do dvojíc a zakladali jednotlivé rodiny. Ale ani tak nebolo manželstvo vždy šťastná udalosť. Kvôli súpereniu medzi kmeňmi deti a ženy často upadali do zajatia alebo boli ukradnuté. A pretože mnoho kmeňov zakazovalo manželstvo v rámci kmeňa, ženy, ktoré boli ukradnuté, si museli vziať neznámeho človeka, ktorý ich zajal. Ženíchovi pri únosoch nevesty z jej rodiny asistovala jeho družina alebo blízky spoločníci. Prvými svedkami bola teda väčšinou malá armáda, ktorá odrážala útoky rozhnevaných príbuzných nevesty, zatiaľ čo ten s ňou uchodil preč.
Lúčenie sa so slobodou
Rovnako ako ostatné svadobné tradície, i táto prešla testom času. Úplne prvé „lúčenie sa so slobodou“ pochádza z 5. storočia zo Sparty, kde vojaci slávili a pripíjali ženíchovi v predvečer jeho svadby. Oslavy lúčenia sa so slobodou mali za účel uvoľniť nervozitu a napätie ženícha pred jeho veľkým dňom.
Družičky
Tradícia družičiek pochádza z dôb, kedy sa svadby začali plánovať. Niekoľko dní pred svadbou najstaršia družička čiže dvorná dáma navštevovala nevestu. Mala dohliadnuť na upletenie svadobného venca a pomôcť neveste s obliekaním. Ostatné družičky zaisťovali zdobenie svadobnej tabule.
Už v minulosti nosili družičky šaty podobné šatám nevesty, zatiaľ čo spoločníci ženícha boli oblečení podobne ako ženích. Táto tradícia mala zabrániť zlým duchom, ktorí by chceli ublížiť novomanželom. Rovnaké oblečenie by ich zmiatlo, nevedeli by, kto je ženích a kto nevesta.

1fbf476c.png

Svadobné šaty
Svadobné šaty neboli vždy tak zdobené ako sú dnes. V 18. storočí nosili chudobné nevesty jednoduché šaty. Svojmu budúcemu manželovi nevesta tak dávala najavo, že si do manželstva nič neprináša, a že ho ani nezaťaží žiadnym dlhom. Biele svadobné šaty sa nosí až od polovice 19. storočia. Do tej doby si nevesta vždy obliekala svoje najlepšie šaty, ktoré mohli byť i v rôznych farbách. Biele svadobné šaty sa nosí od roku 1840, kedy mala svadbu kráľovná Viktória.
Nevestin závoj  Závoje pôvodne nosili slobodné ženy ako symbol skromnosti. Pri dávnych svadbách muži zjednávali kúpu nevesty s jej otcom. Pri svadobnom obrade mala nevesta závoj ako symbol pokory a poslušnosti. Nevestu mohol ženích uzrieť až po obrade. Niekedy v 16. storočí prišla do módy čelenka s jemným závojom. Čipkované závoje prišli do módy po svadbe kráľovnej Viktórie v roku 1840.
Prstene
Tradícia zásnubného prsteňa patrí k najstarším zo všetkých svadobných tradícií a rituálov. Skoro každá civilizácia vrátane Egypťanov používala prsteň ako symbol manželskej zmluvy. Pre Egypťanov krúžok predstavoval večnosť a prvé prstienky boli spletené z trávy, sena, kože, kostí a slonoviny. Po vynájdení kovu sa začali vyrábať prstienky kovové.
Tiež vôbec nezáleží na tom, na akom prste sa človek rozhodne prsteň nosiť, manželské puto sa považuje za uzavreté po vyrieknutí svadobného sľubu. Najčastejšie sa prsteň nosí na prstenníku ľavej ruky. Tento zvyk pochádza od Egypťanov, ktorí verili, že žila na ľavej ruke je priamo spojená so srdcom. Dnešné praktickejšie vysvetlenie hovorí, že ľavá ruka sa používa menej a teda je menší pravdepodobnosť, že sa prsteň poškodí, pretože väčšina ľudí sú praváci.
Napriek dlhej tradícii so snubnými prsteňmi nosí i na iných prstoch. V Anglicku za vlády Alžbety I. sa nosili veľké bohato zdobené prstene na palcoch. V 18. storočí ich rímski katolíci nosili na pravej ruke. Diamant na snubnom prsteni sa po prvýkrát objavil v stredovekom Taliansku a vďaka svojej tvrdosti sa stal znamením trvalej lásky.
Snubný prsteň by sa nemal kupovať v piatok. Prináša to smolu.

images (1).jpg

Svadobná torta
Svadobné torty tvoria časť svadobného rituálu už od stredoveku. V Ríme boli prvými svadobnými tortami bochníky pšeničného chleba. V priebehu obradu sa chlieb rozlomil nad hlavou nevesty ako požehnanie dlhého života a mnohých detí. Hostia často omrvinky zjedli, aby mali šťastie.
V stredovekom Anglicku priniesli svadobní hostia malé tortičky alebo koláče na obrad ako darček pre novomanželov. Koláče sa kládli jeden na druhý a čo možno najvyššie, aby bolo znemožnené novomanželom sa pobozkať nad všetkými koláčmi. Pokiaľ sa dokázali pobozkať, bolo to znamenie života v hojnosti. Odtiaľ poschodová torta, tak ako ju poznáme dnes.
Uchovať jednu porciu zo svadobnej torty patrí rovnako ku starým tradíciám. Aby zväzok vydržal, novomanželia si zmrazia vrchné poschodie svojej svadobnej torty a zjedia si ho spoločne pri prvom výročí.

unnamed (3).png
7e896af4.jpg

Torta pre ženíchaV minulosti bola torta pre ženícha nazývaná svadobnou tortou a to, čomu dnes hovoríme svadobná torta, bola vlastne torta nevesty. Postupom času sa terminológia obrátila, ale povery týkajúce sa ženíchovej torty pretrvávajú. Podľa starej legendy, pokiaľ slobodná žena spí s kusom ženíchovej torty pod vankúšom, bude sa jej zdať o mužovi, za ktorého sa vydá.
Prvé torty pre ženícha boli určené svadobným hosťom, aby si ich vzali domov ako pamiatku na svadbu. Z tohto dôvodu sa väčšinou piekli z tmavého biskupského chlebíčka, pretože dlho vydržal. Dnešným tortám pre ženíchov sa medze nekladú a čím kreatívnejší, tým lepší. Mnoho ženíchov si praje mať svoju tortu, ktorá by odrážala niektorý z ich koníčkov alebo činností, ktoré dvojica rada robí spoločne.
Poprávky
V roku 1880 bolo zvykom na americkom kontinente usporiadať poprávky alebo hostinu deň po svadbe. Poprávky vždy usporiadali rodičia nevesty. Tento zvyk sa v niektorých krajinách dodržuje dodnes.Niečo staré, niečo nové, ...
„Niečo staré, niečo nové, niečo požičané, niečo modré a strieborniak v črievici“. Fráza prinášajúci šťastie pochádza pôvodne z viktoriánskeho Anglicka.Niečo staré symbolizuje puto k rodine nevesty a minulosti. Nevesty často nosia starý rodinný šperk.
Niečo nové znamená šťastie a úspech v novom živote nevesty.
Niečo požičané predstavuje lásku a podporu rodiny a priateľov v prípade potreby. Niečo požičané môže byť i drobný suvenír od šťastne vydatej priateľky ako napríklad čipkovaná vreckovka.
Niečo modré by mal byť predmet, ktorý symbolizuje vernosť a lojálnosť. Nevesty si často vyberajú modrý podväzok alebo stuhu.
Strieborná minca v črievičke je požehnaním hojnosti.

53abb3b5.gif
f3cd9f5f67b5a267b8c3469d9c8b39a2.png
bottom of page