top of page
Psík Mačička Vtáčiky
Naše krásky
Papagáje
Zaraďujú sa do ríše živočíchov, kmeňa chordátov, triedy vtákov, podtriedy letcov a konečne do radu papagájov. Tento rad zahŕňa asi 326 druhov a 816 poddruhov. Všetky papagáje zaraďujeme do čeľade papagájovitých (Psittacidae). Vyskytujú sa v tropických lesoch ale aj v na otvorených priestranstvách (savany, buše atď.) na štyroch kontinentoch: v Strednej a Južnej Amerike, Afrike, Ázii a Austrálii. Majú zväčšený koncový mozog, čo im umožňuje zapamätať si ľudskú reč (dobre trénovaný papagáj sa dokáže naučiť až 200 slov, rekord je dokonca 1700 slov).
Vyznačujú sa silným zahnutým a neobyčajne pohyblivým zobákom. Majú na ňom vyvinutý hmat, kde veľmi citlivo reagujú na teplotu či tvar povrchu, preto radi všetko skúmajú práve zobákom. Prvý a štvrtý prst sú obrátené dozadu, čo im umožňuje ľahké prichytenie sa na konáre. Svoju potravu si dokážu nohou prichytiť a podávať si ju do zobáka. Živia sa plodmi, semienkami, korienkami, hmyzom a drobnými živočíchmi.
O druhu nestor kea (Nestor notabilis) vieme, že požiera mäso uhynutej zveri a povráva sa, že napáda aj živé opice. Spôsobom života sa papagáje navzájom veľmi podobajú. Nevieme však o ňom veľa - napríklad hniezda mnohých druhov ešte nikto nevidel. V zajatí hniezdia ako ďatle (v dutinách), ako sovy (v zemných dierach), na holej zemi a niektoré dokonca v mraveniskách. Viaceré lietajú obratne, niektoré ťarbavo, iba kakapo sovovitý (Strigops habroptilus) nelieta. Dĺžka života je rôzna, a to od 10 do 50 rokov.
V geologických dobách s teplejšou klímou ako dnes sa vyskytovalo omnoho viac papagájov. Potvrdzuje to aj nález doteraz najstaršej fosílie kosti papagája - jedná sa o zvyšok krídla (vek bol určený na 55 miliónov rokov) v kameňolome v Dánsku, čo je zároveň aj najsevernejší nález na svete. Druh bol pomenovaný ako Mopsitta tanta. Írsko-Rusko-Dánski vedci vytvorili teóriu, podľa ktorej sa tieto vtáky vyvinuli na severnej pologuli (kde muselo byť teplejšie ako dnes) a neskoršie sa rozšírili na juhu a v trópoch.
Najznámejšie sú azda papagáje svojimi kognitívnymi schopnosťami a schopnosťou ako - takej reči. Tieto schopnosti sa papagájom pravdepodobne vyvinuli v strednej Afrike kvôli ich spolupráci pri vyhľadávaní potravy. Experimenty s papagájmi chovanými v zajatí ukázali, že niektoré slová dokážu spojiť s ich významom, teda nie je to len reprodukcia nacvičeného zvuku. Tie najinteligentnejšie papagáje dosahujú úroveň intelektu päť- až šesťročného dieťaťa.
História chovu papagájov ako domácich miláčikov je stará viac ako 4 000 rokov. Vyobrazenia týchto vtákov môžme vidieť už v egyptských hieroglyfických textoch. V antickom Grécku sa papagáje chovali ako domáci spoločníci. Tento zvyk od Grékov prebrali aj starí Rimania. Držali ich v zdobených klietkach zo slonoviny a striebra. Afrického sivého papagája vlastnil aj anglický kráľ Henrich VIII a na svoje dlhé výpravy si ich často brávali aj portugalskí dobyvatelia.
V súčasnosti je medzi chovateľmi najrozšírenejší nenáročný papagájec vlnkovaný (Melopsittacus undulatus, ľudovo nazývaný andulka), korely, rozely, ale aj exotické a náročne druhy (ary, alexandry, aratingy alebo vlastné papagáje). Na viacero druhov sa vzťahuje tzv. CITES. Je to medzinárodný dohovor o ochrane ohrozených druhov živočíchov a rastlín. Na druhy vzťahujúce sa pod tento zákon je nutné mať citesové osvedčenie a patričné povolenie na chov od Štátnej ochrany prírody SR.
Veľmi známy papagáj je africký papagáj sivý alebo žako (Psitaccus erithacus). Vyskytuje sa v konžskom dažďovom pralese, tmavšia forma bola pozorovaná na ostrove Principe a Fernando Póo. V guinejskom dažďovom pralese na západ od rieky Cavalla je zas rozšírená forma s červenohnedým chvostom (žako liberijský, Psittacus erithacus timneh).
Dorastá do veľkosti 35-40 cm. Perie má sivé okrem červeného chvosta. Ako potrava slúžia rôzne orechy, semienka, ovocie a dokonca kôra a listy niektorých stromov. Tieto papagáje sú inteligentné, majú schopnosť opakovať slová, ktorých význam dokonca rozumejú. V septembri minulého roku zomrel vo veku 31 rokov papagáj Alex, ktorý dokázal rozlíšiť a pomenovať 50 rôznych predmetov, sedem farieb a napočítať do šesť. Výrazne prispel vo výskume komunikačných schopností papagájov, pretože sa skutočne naučil jazyk, a nie len reprodukciu.
Ďalším zaujímavým druhom je kakadu ružový (Eolophus rosseicapilla).
Nápadný je svojím ružovo - sivým sfarbením, dĺžka tela je do 35 cm. V súčasnosti tvorí na území Austrálie obrovské kŕdle a nahrádzajú pôvodné endemické druhy, a to vďaka zmenám, ktoré do Austrálie priniesla európska kultúra. Ničením úrody spôsobujú obrovské škody miestnym farmárom.
Ara modrožltá (Ara ararauna) žije v pralesoch, v korunách vysokých stromov a paliem, v blízkosti vodných tokov a riek. Obýva územia Južnej Ameriky až do výšky 3500 m n. m. Môže dosiahnuť až 76-86 cm dĺžku a hmotnosť medzi 900 - 1 300 gramami. Patrí medzi najväčšie papagáje sveta. Hniezdia v stromových dutinách, mimo hniezdenia v malých kŕdľoch. Najvýraznejšie sú ich svetlomodré krídla a chvostové perá v kontraste s jasnožltou brušnou partiou. Vrch hlavy má ara modrožltá pokrytý svetlozeleným perím. Zobák má prispôsobený na lúskanie orechov. Vďaka svojmu nápadnému sfarbeniu a schopnosti reprodukovať ľudskú reč sa ary chovajú už od roku 1580. Patria medzi najčastejšie dovážané druhy papagájov, chovaný je takmer v každej zoologickej záhrade, aj keď sú na chov veľmi náročné.
Niektoré druhy sú agresívne (papagáj mayerov napáda aj svoju dlhoročnú partnerku) a neprítulné (napríklad papagáj senegalský má veľmi ťažké obdobie dospievania a je vtedy veľmi nervózny), niektoré radi ničia vybavenie svojich voliér (napr. ara malý).
bottom of page