Mesto Eger leží v malebnom údolí na rozhraní pohorí Bükk a Mátra, vzdialenom asi 139 km od Budapešti. Preslávili ho bohaté barokové pamiatky, stredoveký hrad ale aj liečivé termálne pramene a vynikajúce vína, rodiace sda v jeho okolí. Na pahorku nad mestom sa vypína hrad s päťuholníkovým pôdorysom, ktorý má pre celý národ dôležitý historický význam.
S výstavbou strategicky dôležitého hradu sa začalo v druhej polovici 13. storočia, po nájazdoch Tatárov. Na najstrmšej skale severozápadnej strany bola postavená stará veža, zosilnená vežovými bránami. V priebehu nasledujúcich storočí bola obranyschopnosť hradu vylepšená len nepatrnými úpravami. Vzhľadom na husitské hnutie, prebiehajúce v 15. storočí v Čechách a v Hornom Uhorsku, však bol hrad ďalej opevňovaný.
Novú významnú prestavbu hradu vykonal v období 1542-49 hradný kapitán Tamás Varkoch. Od neho pochádza rozdelenie stavby na vnútorný a vonkajší hrad. Nechal vybudovať bránu Setét, spájajúcu obe časti hradu a múry spevnil výplňami. Baštami opevnený hrad ako posledná pevnosť Maďarska dokázal vzdorovať pod velením Istvána Dobóa dvadsaťnásobnej tureckej presile vedenej pašom Alim. Hrdinský odpor obrancov hradu je od tej doby vzorom maďarského vlastenectva. Maďarský spisovateľ Géza Gárdonyi zvečnil tento hrdinský boj vo svojom románe „Jágerské hviezdy” a hrob spisovateľa, nachádzajúci sa na pozemku hradu, sa stal pútnym miestom. Hradné múzeum Istvána Dobóa sa nachádza v priestoroch obnoveného hradu, v reštaurovanom biskupskom paláci zo 14.–15. storočia so zachovalými stredovekými znakmi.
Výstava múzeua je venovaný histórii hradu. V Sále hrdinov sa nachádza náhrobný kameň Istvána Dobóa, menoslov obrancov hradu a rekonštrukcia obliehania. V klimatizovanej galérii na prvom poschodí paláca sú vystavené obrazy talianskych a holandských majstrov zo 16.-17. storočia, ako aj diela maďarských a rakúskych maliarov 18.-19. storočia. Prechádzka v pôvodných podzemných pevnostných systémoch je nevšedným, vzrušujúcim zážitkom. V podzemí sa okrem obranných prostriedkov nachádza aj románske a gotické lapidárium. V osobitej expozícii venovanej žalárnej justícii sú vystavené stredoveké mučiace a popravné nástroje. V hradnej mincovni si návštevník môže vyraziť vlastnú pamätnú mincu. V pivničke Ispotály môže návštevník víno nielen ochutnať, ale si tento vzácny mok aj stočiť do fliaš. Vyskúšať sa tu dá aj lukostreľba. Na hrade sú sprístupnené aj zrúcaniny románskej a neskorogotickej katedrály Jágerského biskupstva, založeného kráľom Štefanom (975 – 1038). Posledný júlový predĺžený víkend (od štvrtka do nedele) sa každoročne usporadúvajú hradné slávnosti, tzv. Hradné radovánky. Ich súčasťou sú rytierske hry, hudobné a tanečné programy, trhové veselice, lukostreľba, trh tradičných remeselníkov a ľudových umelcov. Po prehliadke hradu odporúčame návštevu historickej časti mesta, ktorá Vás očarí množstvom krásnych pamiatok a kultúrnych programov.