Nádherné kvety | Mysite 1

Nádherné kvety - pestré-krásné - zmysel života.

Ruže botanickej, historickej a moderné: Ako vznikli ruže čajové či Austinová?

Ruže nás svojím dokonalým pôvabom, vôňou a rozmanitosťou neprestávajú fascinovať. Viete, aké sú pôvodné druhy ruží a kde rástli? A ako započalo a pokračovalo šľachtenia týchto krásnych rastlín? Spolužitie človeka s ružami - alebo lepšie využívanie ruží človekom - sa datuje odpradávna. Dokonca existuje prastará povesť o tom, že keď sa ľudské kmene rozchádzali z hypotetickej kolísky ľudstva, vzali si so sebou každý svojou ružu. Indoeurópania ružu keltskou (Rosa gallica), arabsko-semitské kmene ružu damašskou (Rosa x damascena), turecko-mongolskej ružu žltú (Rosa lutea) a Východoasiaté ružu čínsku (Rosa chinensis). Z tohto hľadiska možno tieto botanické druhy považovať za historické - ale je to len povesť, zachytená dendrologem Koch.

Prvé pestované ruže

V našom európskom meradle patrili k prvým pestovaným ružiam poloplné a plnokveté odrody ruže keltské (Rosa gallica) a (možno) z nej odvodené ruže (Rosa x centifolia), vrátane tzv. Penových. Je zaznamenané, že cisárovná Josefina mala začiatkom 19. storočia pri zámku Malmeison pri Paríži zbierku asi 300 odrôd ruží keltských a stolistých. Nevylučujem, že medzi nimi mohli byť aj plnokveté ruže biele, Rosa x alba.K najstarším kultúrnym ružiam (stále v európskom kontexte, pretože východnej Ázie sa uberala svojou cestou) patrila napr. Tzv. Rosa mundi, Rosa gallica'Versicolor's bieločervená prúžkovanými korunnými lístky. Rosa gallica var. officinalis, tzv. "ruže lekárnikov" alebo "ruže z Provence", bola tiež v Európe pestovaná a užívaná možno už od stredoveku.

V alpských krajinách rastúce ruže májová (Rosa majalis) existuje aj v plnokveté, spontánne vzniknuté odrode'Foecundissima', pestované snáď po stáročia v podhorí Álp. Odtiaľ sa oi. Dostala aj na naše územie, napr. K brehom Vltavy v Lenore. Zenit pestovanie mala na prelome 18. a 19. storočia. Podľa tejto epochy sa jej tiež hovorievalo "empírová ruže".

Allegria - Firma na zážitky

Tajomná ruže dávneho Orientu

Poodstoupíte Ak trochu východnejšie, tak k starým či historickým ružiam dozaista patrí ruža damašská, Rosa x damascena. Jej pôvod je zahalený tajomstvom, ide pravdepodobne o kríženca rozmanitých rodičov, takže existujú najmenej dve "línie" označované ako Rosa x damascena. Do európskej kultúry prenikla z Blízkeho východu najvýznamnejšie v bulharskom Kazanlaku, a tam pestovaná sa stala zdrojom obľúbené silice, tzv. Ružového oleje.Od sýrskeho Damasku je len kúsok do Mezopotamie a do niekdajšej Perzie, kde bola pravdepodobne dlhé stáročia pestuje plnokvetá odroda tamojšej ruže perzské či páchnuce, Rosa foetida, dnes označovaná ako kultivar'Persian Yellow'.

Počiatky šľachtenie ruží

Prevratom v pestovaní ruží bolo 19. storočia. K prvým zámerne šľachteným (ktovie?) Patria tzv. Burbonky. Na ostrove Réunion (vtedy Île de Bourbon) pestovali vedľa seba importovanú ružu čínsku a ružu damašskou. Kríženec bol plnokvetý, ružový až červený a stal sa po roku 1817 základom celej rady odvodených odrôd, napospol označovaných ako burbonky.
V rovnakej dobe sa objavili tzv. Noisettky, Rosa x noisettiana, pravdepodobní kríženci ruže čínske a ruže mošusové, Rosa moschata. Boli aj bielokveté a žltokveté, plnokveté však málo odolné. Ruže z oboch menovaných skupín kvitli v sezóne len raz.

AliExpress

Ruže moderné a historické

Po ďalších importoch z východu, najmä tzv. Rosa odorata vznikalo väčšie množstvo krížencov, medzi nimi aj tzv. Čajové ruže (ku ktorým ale mali patriť len odrody s "čajovú" vôňou kvetu). Objavili sa aj odrody opakovane kvitnúce, ktoré boli označované ako remontantky. Typickou bola zrejme bielokvetá odroda'La Reine' z roku 1842. Ďalšie hybridizácie, prebiehajúce často paralelne vedľa seba u rozmanitých záhradníckych firiem po polovici 19. storočia, vyústili vo "vytvorenie" hybridných, opakovane kvitnúcich veľkokvetých odrôd, označovaných dodnes ako čajohybridy.

Prvým čajohybridem bola odroda'La France', kríženec remontantky'Mme Victor Verdier' s čajovkou'Mme Bravy'. Na trh bola uvedená v roku 1867 a tento rok by bolo možné považovať za zlomové dátum. Od'La France' sa už hovorí o moderných ružiach. Čo bolo pred ňou, sú ruže "historické".
Malá poznámka na koniec: Anglický šľachtiteľ David Austin objavil "niku" v súčasnom šľachtenia ruží. Nádherné vlastnosti historických ruží skombinoval s vlastnosťami ruží moderných, teda s dlhým opakovaným kvitnutím a s odolnosťou k vonkajším vplyvom. Vznikla rada tzv. Anglických ruží, dnes veľmi obľúbených, ktorá ťaží z dobrých základov svojich rodičov - a z chytrosti a umu pestovateľa Austina.