top of page
Nádherné kvety,patria pre nás všetkých.
Pivónia
Pivónia – žiarivé srdce záhrady
Trvalky sú ozdobou mnohých záhrad. Niektoré znesú tieň, iné majú rady slnko, vlhko či sucho. Slnečné pivónie dozaista patria medzi kvety, ktoré svojou krásou rozžiaria nielen vašu záhradu, ale očaria aj vás.
Kvet s hlbokými koreňmi
Už v treťom storočí nášho letopočtu zdobili starobylé kláštorné i palácové záhrady v Číne rastliny s nápadne veľkými kvetmi. Najprv ich pestovali pre liečivé účinky a od štvrtého storočia aj ako okrasné rastliny. Tento národný čínsky kvet je pre Číňanov aj symbolom jari. Do Európy sa pivónie dostali až v stredoveku. Niektoré odrody mali cenu zlata a stali sa dokonca predmetom finančných špekulácií.
Slnko, živiny a pôda
Aby pivonkám v záhrade darilo, prvým dôležitým krokom je nájsť pre ne vhodné miesto. Majú rady slnko, preto ich treba sadiť na miesta, kde dopadá veľa slnečných lúčov. Znesú však aj pohyblivý tieň. Keď nemajú dostatok svetla, rastú pomaly a zle kvitnú. Rastlinky vysádzajte od konca augusta do októbra, keď je zem ešte mäkká po dažďoch a rastliny sa stihnú do zimy dobre zakoreniť (sadiť možno aj skoro na jar, ešte pred prvým vypučaním). Jama by mala mať priemer 50 cm a hĺbku od 50 do 100 cm. Ak je pôda nekvalitná, môžeme ju vystlať humusovou zeminou (ak máte v záhrade ílovitú zem, na dno jamy nasypte asi desaťcentimetrovú vrstvu piesku alebo jemného štrku). Zem by mala byť bohatá na živiny, mierne zásaditá (to platí najmä pre európske a drevité pivonky) alebo neutrálna (vhodná pre východoázijské bylinné druhy).
Pivónie (Paeonia L.) patria medzi najkrajšie a najvďačnejšie jarné trvalky. Je ich 33 druhov a nespočetne veľa kultivarov a krížencov. Spoločným znakom je príjemná vôňa, ktorú šíria vôkol seba. Kvitnú väčšinou začiatkom leta, ale už na začiatku mája možno nájsť u nás málo pestovanú pivóniu úzkolistú. Delia sa na kríkovité – suffruticosa (dorastajú do výšky až dva metre) a bylinné – officinalis a lactiflora (tie majú výšku 0,50 až 0,75 metra).
Kvety môžu mať priemer až 15 cm. Vyskytujú sa v karmínovočervených a pastelových farebných odtieňoch. Odrody s bielymi, ružovými a fialovými kvetmi sú vzácnejšie. Pôsobením priameho slnka môžu postupne vyblednúť. Farebne by mali byť v harmónii s okolím. Ak máte v pozadí záhrady ihličnany, zvoľte svetlé odtiene, naopak tmavšie kvety sa budú vynímať pri tráve a jasnozelených listoch. Ich krása je však priamo úmerná ich veku – čím sú staršie, tým sú krajšie.
 |  |
|---|---|
 |  |
 |  |
 |  |
 |  |
 |  |
Pivonka - nežná kráska
Ak milujete výrazné a voňavé rastliny s minimálnymi nárokmi na to, aby každoročne bohato kvitli, pripravili sme pre vás zaujímavé informácie o jedinečných a vznešených pivóniách.
V minulosti patrili pivonky k neodmysliteľnej súčasti záhrad starých mám, no svoje miesto si našli i v honosných parkových výsadbách. S príchodom 21. storočia bylinné pivonky akoby stratili dych a začal o ne klesať záujem. Dlhoročné stálice medzi trvalkami sa pomaly začínali strácať z výsadieb záhrad a ponúk záhradných centier. Dôvodov bolo viacero, najhlavnejším je dlhší proces množenia delením trsov a náročnejší zavlažovací systém pri pestovaní v škôlkach (automatické zavlažovanie spôsobuje šírenie plesní). Pivónie si vyžadujú viac priestoru pre dužinatý koreň, čo znamená aj väčší kontajner a v neposlednom rade, práve kvôli vysokým nárokom na množenie, je cena oproti iným trvalkám podstatne vyššia.
Pre potešenie všetkých milovníkov pivoniek sa záujem o ich používanie vo výsadbách i na rez do kytíc zvyšuje. Dôkazom je fakt, že na holandskej kvetinovej burze patria rezané pivonky do prvých dvadsať najpredávanejších kvetov.
Pre začiatočníkov v pestovaní vlastných pivoniek je dobré vedieť, aké je základné rozdelenie (typ pivonky, veľkosť alebo tvar kvetu). Tento jednoduchý prehľad uľahčí výber vhodnej pivonky do každej záhradky.
Pivonky delíme na dve základné skupiny a to:
drevité pivonky - Paeonia suffruticosa (dosahujú väčšiu veľkosť a výšku do 2 m, drevnatie im nadzemná časť) a bylinné pivonky (s výškou cca 1 m), z nich sa najčastejšie pestujú Paeonia officinalis - pivonka lekárska , Paeonia lactiflora - pivonka čínska a ich vzájomné hybridy. Veľmi vzácne sa tiež môžeme stretnúť s Paeonia tenuifolia - pivonka tenkolistá.
Výnimočnou skupinou pivoniek sú Itoh hybridy:
Začiatkom 20 storočia sa japonský šľachtiteľ Dr. Toichi Itoh zameral na čosi nemožné. Chcel spojiť krásu drevitých pivoniek s vytrvalosťou bylinných. Trvalo mu viac ako štyri desaťročia a po približne 20 000 neúspešných pokusoch sa mu v roku 1948 podaril úspech a skrížil drevitý hybrid Paeonia x lemoinei s Paeonia lactiflora ´Kakoden´, čoho výsledkom bolo prvých 36 sadeníc intersekčných pivoniek. Bohužiaľ, Dr. Itoh sa nedožil plodov svojej práce a prvé rastliny zakvitajú 8 rokov po jeho smrti. Kvety nových pivoniek sa tak podobajú skôr na drevité druhy, no habitusom majú bližšie k bylinným pivonkám. Našťastie jeho práca neupadla do zabudnutia a objavili ju začiatkom 60 rokov americkí záhradníci, ktorí prenášajú šľachtenie do USA, kde v ňom ďalej pokračujú.
Mnohé, dodnes najpestovanejšie odrody, sú už viac ako sto rokov staré, čo je v dnešnom svete hladnom po novinkách niečo nepredstaviteľné. Napríklad obľúbené poloplné biele odrody Festival Maxima (1851) a Duchesse de Nemours (1856) sú viac ako 150 rokov staré. Najpredávanejšia pivonka na holandskej burze, ružová poloplná Sarah Bernhardt (1906), má tiež za sebou storočnicu. To iba dokazuje, akú kvalitnú prácu v minulosti pestovatelia odviedli a akú pozornosť si pivonky od nich zaslúžili.
Kvety pivoniek delíme podľa stupňa plnokvetosti na jednoduché, poloplnokveté, japonské, sasankovité, korunkovité, bombovité, poloružovitokveté, ružovitokveté.
Farebná škála je široká, pohybuje sa v rôznych odtieňoch od bielej, cez ružovú,červenú, purpurovú až fialovú farbu. Nájdeme i krémové, až žlté odrody. Výnimkou nie sú ani dvojfarebné kvety.
Poslednou novinkou, ktorá sa v sortimente objavuje, sú nízke skalkové pivonky označované aj ako Patio pivonky, s výškou do 0,5 m sú vhodné do skaliek, nízkych záhonov, malých záhrad a v neposlednej rade i pre pestovanie v črepníkoch a mobilných nádobách.
Ako si dopestovať vlastnú pivonku?
Pestovanie bylinných pivoniek je pomerne jednoduché. Pri výbere správneho stanovišťa vyžadujú iba minimum starostlivosti a na jednom stanovišti vydržia i niekoľko desaťročí. Darí sa im na slnečnom stanovišti s priepustnými, hlinito-piesčitými až piesčito-hlinitými pôdami. V ťažkých ílovitých a podmáčaných pôdach trpia. Pôdna reakcia pH by mala byť ideálne neutrálna až slabo zásaditá. Pri ich výsadbe dbáme na dôkladné spracovanie pôdy. Musíme ju zbaviť vytrvalých burín a ak máme možnosť hlboko zapracujeme dobre vyzretý kompost, čím podporíme tvorbu kvetných pukov. Delené voľnokorenné rastliny sadíme buď na jeseň alebo skoro na jar. Rastliny v kontajneroch môžeme vysádzať po celé vegetačné obdobie.
Pivonky na zimu zaťahujú, s príchodom chladnejšieho počasia ich nadzemná časť odumiera. Trvalky zvykneme čistiť až skoro na jar, u pivoniek je ale vhodné spraviť výnimku a odumreté časti rastlín odstraňovať ešte na jeseň aby sa zamedzilo šíreniu hubových chorôb.
Z hľadiska použitia sa pivonky uplatňujú najmä v tradičných vidieckych záhradách romantického štýlu. Časté sú najmä ich kombinácie s ružami, alebo s inými mohutnejšími záhonovými trvalkami ako napríklad ľaliovka - Hemerocallis, stračia nôžka – Delphinium, flox metlinatý – Phlox, lupina -Lupinus, vratič - Tanacetum, kosatec - Iris. Ako predsadbu, kým sa nadzemná časť pivoniek naplno rozvinie, môžeme voliť nízke klinčeky - Dianthus, mliečniky - Euphorbia, bergénie - Bergenia, nízke kosatce - Iris, nízke floxy - Phlox subulata a mnohé iné.
Skvostný záhon s pivonkami docielite aj kombináciou s tulipánmi, narcismi a modricami. Pivonky nám ponúkajú efekt už počas rašenia prvých listov v jarnom období. Ich bordovo-červené sfarbenie osvieži každý trvalkový záhon.
bottom of page